obraz

OBRAZ

Videl som obraz stáť v nahom, lesklom svetle
Môj pohľad sa tam ozýval len v smutnom, besnom vetre
Spočinúc v jeho blankytnom tichu
Ja uvidel smutnú, boľavú jeho pýchu

Ten smútok nezavial ni čas rýchlobežný
Jeho slzy plačúce na pozdrav pritom väzní
Vložili sa v moje oči, snívali a topili sa
Čujúc jeho vzdychy počas tej chvíle, mne zdalo sa

Akoby Zem upadla v zakliatie, odev zmenila
Vtáci rozprávali o jej pohromách, ktoré zažila
Však zobáky otvárať nebolo súdené im
Len myšlienkami a cestami posolstvá sa dostali k nim

Slnce zakrylo oči a lúče jeho zrazu strnuli
Nemalo vládu tam, kde bolesť a smútok sa kopili
Videl som obraz plakať nad sebou ...
Kde stromy báli sa svetla a tma sa stala potrebou

Zasialo sa semeno trúchlosti v očistnom vetre
Smialo sa z jeho večnej smrti na svojom kare
Prialo si odísť ...Veď život je iba predohra
Ktorá triedi hráčov, kedy a ako dohrá ...

Skutočne som videl nebo padať v celosť jeho
Odopretý, sivý svet, kde niet kvetu kvitnúceho
Pachmi hroznými sa zakrýva, bije búrkami
Nad jeho vlastnými, plačúcimi hviezdami