Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seApatia
Autor
Aššurballit
Až raz jedno ďalšie nudné ráno, keď som sa zobudil s opicou, som sa rozhodol. Spravím si vodičák a potom zmiznem niekam, kde nebudem musieť pozerať na tie tupé ksichty. A počúvať stupídne otázky typu - Spomeniete si na vašu na vašu prvú lásku? Samozrejme, že áno. Nikdy som sa k nej nedostal bližšie ako na pol metra. Pomyslel som si, ale spustil
čosi o vášnivých nociach pri sviečkach. O splývaní duší. A podobné tie kecy, čo chcú ľudia počuť.Vodičák som spravil hneď na prvý raz. Nebol to problém. Dokonca to bolo fajn. Aspoň som mal motiváciu zostať triezvy. Ožratý by som za volant nesadol. Nie som až taký idiot, aby som ohrozoval iných.
Len čo som však skončil s jazdou, zaparkoval som v krčme a riadne sa opil. Už som tam nikoho nepotreboval. Spíjal som sa sám. Len občas niekto prisadol a začal mi čosi rozprávať. Že ma uznáva, že mi rozumie a podobné kraviny. Z otočky som ho poslal do paže.
Nemal som už chuť niekoho počúvať. Všetkých čo som mal rád odišli. Rodičia a sestra zomreli. Láska je niekde v prdeli a kamarátov som stratil. Bolo mi zle a cítil som sa sám.
Okolo mňa samé ožraté tváre. Tupo civiace pred seba. Vykrikujúce sprosté slová. A diskutujúce o veciach, ktorým aj tak nerozumejú. Nemal som chuť byť jeden z nich. Pozeral som pred seba. nevidel som už nič. Prázdnota. Už ma nič nezaujímalo. Nič nemotivovalo. Len prázdny
papier. V rukách som kŕčovito zvieral pero. Bol čas odísť preč.Vstal som. Zaplatil účet a odišiel. Ani som sa neopil.
Prišiel som domov. Našiel som tam prázdne izby a nejaký list. Ani som si nepamätal, že som ho dostal. Možno je to ničo dôležité. Pomyslel som si a zahodil ho do koša. Nezaujímalo to. Chcel som začať odznova.
Zbalil som si všetky veci. Zrazu som ostal stáť. Kam vlastne idem? Napadlo mi. Nevedel som. Radšej som si pred cestou zdriemol. Chcel som si to premyslieť.
Zobudil
som sa až ráno. Hlava bol čistá. A ja som bol pevne rozhodnutý. Zobral som kľúče od auta, čo som si kúpil k úspešnému zvládnutiu vodičáku a odišiel preč.Bola to zvláštna cesta. Rádio hralo najväčšie súčasné hity a ja som celý ten čas uvažoval ako ďa
lej.Zastal som až niekde na Orave. V nejakej dedinke s pár obyvateľmi. Pôsobil som ako exot. Možno aj preto, že som nebol ako jediný degenerovaný rodinnými zväzkami. Zrazu na mňa ktosi zakričal. Hej ty! Otočil som sa nechápavo. Áno ty, teba som videl v telke. Prehovoril jeden z oravských degenerátov. No môže byť. Pokrčil som plecami a chystal sa ísť ďalej. Nejdeš na pohárik? Prepáčte nemám čas. Odvetil som a pokračoval v ceste. Degenerát začal otravovať. Chcel zrejme ukázať kamarátom koho pozná. Pal
do piče. Odsekol som mu už riadne vytočený.Degenerátova bezzubá tvár náhle sčervenela. Roztiaho nozdry. Už nepôsobil tak dobrácky. Radšej som pridal. Rozbehol sa za mnou. Bol na svoj vek vcelku rýchly. A moja opilecká kondička bola na pixlu. Rýchlo ma dobehol. Ostalo mi len jedno. Brániť sa.
Vtom sa mi za chrbtom objavil ďalší degenerát. Evidentne rodina. Asi všetko počul a videl. Vedel som, že je zlá. Chlapci z Oravy sú mocní.
Kútikom oka som zbadal kameň. Rýchlo som sa poň načiahol. Zaujal som bojový postoj. Degenrátov príbuzný sa približoval, zatiaľ čo on vyštartoval smerom k nemu. Napriahol som a hodil mu ten šuter rovno medzi oči. začal jačať od bolesti. Až vybehlo pol krčmy jeho príbuzných. Už nebolo únoku. Zostal som stáť. Čakal som
kým ma zmárujú.Boli vcelku milosrdní len mi rozbili hubu, nos a tak. Mal som zopár modrín. Nič vážne. Akurát prehĺbili moju apatiu. Radšej som šiel ďalej.