Posledná

Posledná

Sedávala na brehu a hrávala na harfe...jej krásne a nežné rúčky sa milovali so strunami a vlasy jej padali do očí..Boli podobné vodopádu a šteklili i vzduch, keď sa o ne nežne oprel...Líca a tvár jej horeli od krásy...sedávala tam kde aj labute.Vždy v zime som ich kŕmil a vždy tam bol i ona...ja som kŕmil chlebom, ona piesňami...Nikdy by som si nemyslel, že sa jej to stane, nikdy..Ona nebola z tých...Možno? Ale nie, nebola, veď kto hrá na harfe tak akoby sa obetovával pre celý svet a kto kŕmi labute piesňami a kto...Áno, v jej očiach som videl poznanie.Mohla sa zapýriť od mojej lásky k nej a i rieka si to všimla..Jej tok bol vždy pri jej piesňach spevavý a viac vodnatý, živší...Vždy keď zapadalo Slnko som jej to uvidel na očiach...Bola piata svetová strana, bola niečo viac, bola horizontom, kde lietajú opustené myšlienky a ona ich ako továreň pekne spracovala a odovzdávala rybkám, vetríku, mne, i rieke zabalené v speve jej piesní...našiel som pri nej význam slova-Radosť...našiel som pri nej všetko, čo som ani nevedel pomenovať, našiel som len začiatočné písmenko a ona dokončila celé slovo....
Bola nepochopená a smutná....preto bola tak krásna, pretože spracúvala žiaľ a spomienky iných a živila sa nimi...Raz keď rieka prudko vzdychla vody na breh a opršala telom stromy pri koryte mi nechala len lístoček...Tentokrát neprišla...Vzal som ho do rúk, otvoril dlaň a rozvinul...Bol to lístoček, ktorý som videl vždy v jej vlasoch..stálo na ňom toto-
"....dnes som dospievala posledné piesne, dnes som posledný krát pohladila harfu a pobozkala slnko na hladine rieky, ale prvý krát som sa uvidela v odraze vody..Moja tvár bola poznačená radosťou pre iných...pomáhala som, ale mne pomoc daná nebola, moja vlastná láska ma spálila a samota zaviala moje stopy tu na tomto brehu...Pozdrav labute priateľ môj, Ty jediný si mi pomáhal...Ty jediný si ma dokázal vidieť a vyslyšať môj spev...Vždy si mi vravel, že môže umrieť všetko, len ja nie...Že musím zomrieť až posledná....tak odchádzam...Vždy ak sa pozrieš na labute, uvidíš mňa...a moja posledná pieseň je zakliata v šume tejto rieky...
Je pre Teba.
Zbohom priateľ z brehov..."
Pod lístkom sa črtalo nejaké meno...Schválne som si ho zakryl palcom ruky, lebo som vedel, že sa teraz dozviem, kto bola táto bytosť a ako sa volala...S trasúcou dušou som odokryl palec. Stálo tam - Tvoja Nádej....