Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seŠialené ticho...
Autor
Aššurballit
Pršalo. Bolo počuť ako dážď prerezáva vzduch a rytmicky dopadá na okenice. Zdalo sa mi, že počujem nejaké kroky. Nemožné. V dome som bol sám. Kľúče mala len Lucia, ale tá je už... . Pomyslel som si a zapol rádio. Ticho. Skúšal som preladiť. Nič. Nefungovalo. Kurva. Zanadával som a treskol som ho o stenu.
Nalial som si trochu vína. Z dvora
sa ozvalo kňučanie psa. Kúpil som ho Lucii, keď bol ešte šteňa. K prvému výročiu. Bola hrozne dojatá. Pamätám si to dobre. Skvele som si vtedy zasúložil.Poď Donnie. Zakričal som na neho. Donnie na chvíľu zaváhal a potom vbehol dnu. Bol celý od blata. Nevadilo mi to. Vrtel chvostom. Jemne som ho pohladil a sadol si naspäť do kresla. Stále ticho. Šialené ticho.
Pokúšal som sa zapnúť telku. Nešla. Až teraz som si uvedomil, že nejde prúd. Nalial som si víno. Zapálil sviečku. Lucia milovala svetlo sviečky. Videla v tom čosi magické. Do očí sa mi vtlačili slzy.
Tiene svetla na stenách. Dážď bijúci stále silnejšie do okien. Donnie podišiel bližšie ku mne a labkou mi naznačoval aby som ho pohladkal. Podvedome som tak urobil. Pohľad mi pritom ubiehal von. Už sa nevráti. Je to nemožné.
Donnie pokojne sedel vedľa mňa. Veríš v Boha Donnie? Opýtal som sa ho. Ticho. Ani sa nepohol. Lucia verila v Boha. Ja nie. Občas mi to vyčítala. Vraj skončím v pekle. No a čo. Mykol som vždy plecami. Donnie si podišiel ešte bližšie ku kreslu. Hlavu si položil na moju ruku. Skončím v pekle Donnie, skončím v pekle... .
V okne sa zableskli svetla nejakého auta. Nechcel som sa s ňou rozísť. Ale...nechcel som aby mala iného. Striaslo ma.
Choď už preč Donnie! Iba zavrtel chvostom. Podal mi loptičku, čo mal pri kresle. Chcel sa hrať. Vypadni! Zavelil som ráznejšie. Neposlúchol. Telom mi prešla vlna nenávisti. Triaška. Tlkot srdca. Zatemnenie mysle. Z celej sily som ho kopol do hrude. Zakňučal. Trochu sa stiah
ol. Schúlil sa ku stene. Ustrašene mi hľadel do očí. Podišiel som k nemu. Zobral kvetináč. Pohladil ho. Zahnal sa. Trafil ho do lebky. Ešte raz zakňučal. Čosi puklo. Nastalo ticho.Svetlo sviece osvetľovalo nehybné Donnieho telo. Ležal tam so zakrvavenou lebkou. Jazyk mu visel z papule. Celý som sa triasol. Vzrušenie. Odpor. Hlavou mi preblesklo zopár nejasných myšlienok. Čo teraz s ním. Odtiahol som ho do kúpelne. Reflexívne zažal. A po pamäti opláchol ruky. Naraz sa kúpeľňou rozlialo žlté svetlo. V
zrkadle sa odrážali dve nehybné telá.Zhasol som. Sadol si do kresla. Sfúkol sviecu a počúval ako dážď dopadá na zem. V očiach sa mi leskli slzy. Neistota. Strach. Odpor zo seba samého. Ľúbim ťa zašepkal som do ticha. Snažil sa zaspať.