Svetlotmavý svet

Láskou sme stratili súdnosť
a pri lepení rozbitých črepín
hádame sa
ktorá časť
má pre nás najmenší význam

Si moja
poschodová pieseň...
obdivujem tvoju výšku
no bojím sa
prvého výstupu...

Driememe pri šumení javorových
listov
pamätáš - sú to tie
čo som ti včera
zaplietol do vlasov.

Dnes lískaš sa mi - líška
naryšavo vidím svet
lepíme sa smole na päty
a neviem ako zistiť
na ktorý akord
musím zahrať
Bohu, Slnku a Tebe

aby som ušiel pred svetom
murovaným
ako oči tej starej Berlínčanky

sadáš si do dažďa
asfalt topíš bruškami prstov
spomaľujem, brzdím, stojím...
a v rádiu hlásia cestné správy:
Na rýchlostnej ceste stojí
kvetmi zarastený karavan.
Nešpehujte ich, sú to
ešte deti...

---