Vlna tzunami

odniesla zo života pol sveta,

ostatným ponechala telá,

ktorých pach sa pod prah

dverí ku mne šíri

a prichádza ku mne

s potopou sĺz, chorôb

a beznádeje

tých, čo dnes ešte žijú

ubolene hľadia cítia a ...

dala som život bezdomovcovi,

žije pod mojou strechou

a budím sa

do nového rána nového roka

po boku človeka, ktorý sa topí

v jazere zúfalstva,

bahna a blenu a ktorý ma volá

„Nevernica, neopúšťaj ma,

poď, budeme

spoločne umierať život.“

a všeličo iné; práve preto

chce sa mi žiť, skúšať dať

občas niekomu i radosť