Básničky

N e š ť a s t i e

 

Ja chcem plakať, no nemôžem

Kto mi k tomu pomôže?

Chcem všetko nešťastie oplakať

Vôbec nie od radosti sa vyskákať

Ja nenávidím tento svet

‘Bo lásky v ňom pre mňa niet

A ja ju potrebujem

No že ju dostanem-pochybujem

 

 

L á s k y   n i e t

 

Lásky niet, poďme ju nájsť, veď každý z nás ju chce mať

Aby sme boli šťastní, aby ona bola rada a on rád.

Poďme, bojujme, a to, čo zažijeme nech nie je pád

No tak bojujme, vyhrajme a šťastní buďme

Nech už žiť na tomto svete môžme kľudne.

Nebojme sa prehry, za lásku možno riskovať

Je to ľahké ako prstom na sklo maľovať

Určite nájdeme tú lásku našu

A spoznáme jej neodolateľnú krásu

Láska, sme na teba pripravení

Prisaháme, že nebudeme pokorení

Lásky niet a hľadať ju treba

Aby sme mohli milovať ty mňa a ja teba.

 

 

P r e č o ? N e c h á p e m !

 

Prečo láska nie sme spolu?

Prečo ja mám takú smolu

Že keď ťa vidím srdce sa mi rozbúši

A len po tebe zatúži?

Prečo moje srdce nepochopí

Že u teba nikdy nepochodí?

Prečo po tom drsnom nie

Cítim veľké vzrušenie?

Viem, že si ťa nezaslúžim

No aj tak ťa stále ľúbim.

 

 

 

 

 

 

 

P r e č o   r o z c h o d ?

 

Prečo mi tečú slzy keď myslím na teba?

Prečo sa nám to nepodarilo a nešli sme do neba?

Prečo mi osošesť bije moje srdiečko

Keď čierny mrak schová slniečko?

Prečo sa cítim taká opustená?

Veď pochop, tvoja chyba je odpustená!

No povedz, ešte sa to dá?

Lásku moju tvoje srdce má.

No tak, prosím ťa veľmi,

Aspom trošku ver mi.

Nechceš.Viem čo znamená to.

To najhoršie, moje zlato.

Smrťou si ťa nahrádzam.

Tak zronená odchádzam.

 

O d m i e t n u t i e

 

Chcela by som ťa teraz vidieť

No ty si ďaleko za horami

Je to nemožné, aj keď...

Zasypať ťa bozkami

Pohladiť tvoju tvár

No hľadím len na tvoju fotku

Ty ako všemohúci kráľ

Nechceš líšku krotkú.

 

P r e  T e b a

 

Toto ti posiela,

Ona, čo ta rada má

Ona hneď vedela

Že ti svoje srdce dá.

 

C h c e l a   s o m . . .

 

Chcela som sa rozprávať – no to si mi odoprel.

Chcela som ťa bozkávať – no to si mi odoprel.

Chcela som ťa milovať – no to si mi odoprel.

Chcela som sa ťa spýtať prečo – no to som si radšej odoprela ja.

 

B o z k y

 

Letí k tebe letí božtek,

Na tvoj malulinký noštek.

Letí k tebe, letí ďaľší,

No tento je ešte krajší.

Letí k tebe, letí bozkov veľa,

Veď ja pre teba som tu celá.

 

R u k y

 

Radosť ku nej priletela

Ruky tvoje uvidela

Chcela by o nich písať stále

Držala ich tam na bále

Pustiť ich nechce za nič na svete

Sú taká krásne keď sú zovreté

Chela by ich vlastniť

Život s nimi krášliť

No tie ruky inej patria

A jej oči za to platia

Slzy tečú, sú to muky

Nesušia ich tvoje ruky

 

 

T o m á š

 

Toto ti posiela

Ona, čo ťa rada má

Myslí len na teba.

Amorov šíp ju zasiahol,

Šíp plný lásky to bol.

 

 

S i  p r e č

 

Už je polnoc, mobil máš vypnutý,

A mne sa zdá život tak krutý.

Ty sa prechádzaš v ríši snov,

Prikrytý mäkkou perinou.

A ja tu žialim, smútim, myslím na Teba,

Ležím celá zmätená.

‘Bo ďaleko si veľmi,

Čo trápi ma, ver mi.

Chápeš už dôvod prečo,

V tuto chvíľu nevarím lečo,

Ale venujem sa tejto správe?

Že páčiš sa mi, to je známe.

Pravdu Ti tu sľubujem,

A to takú, že Ťa milujem!

 

 

 

 

 

 

 

P o s l e d n é  p r i z n a n i e

 

Vytrhám si všetky vlasy z temena,

Nech aj pohrebári vedia, že som bola šialená.

Ja už takto jednoducho neviem žiť,

Ako túto pasáž života urýchliť?

Ja nechcem aby trápil si sa pre mňa,

K chlapovi predsa patrí pivo a bedňa.

Stratila som prehľad o živote,

Tak tu sedím s autom nabúraným v plote.

Nikdy som Ti nechcela ublížiť,

No stalo sa, chcem Ti to priblížiť.

I keď som Ťa milovala, ľúbila a bozkávala,

Stále so Ťa podvádzala, inými nahrádzala.

Prečo? To je jednoduché.

Nik nepatril k mojej ruke.

Ja viem, že som Ťa ranila a nemala som,

No teraz by som sa do zeme rada zaryla nosom.

A dnes, keď Ťa vidím s inou,

Stal si sa mojou príčinou,

Prečo mám zlý pohľad na život,

A pred sebou rozsypaný plot.

Už mi plynú posledné sekundy,

Milujem Teba a milovať budem vždy.

 

S i r i u s

Stál na Magnóliovom námestí,

Sledoval toho, na kom mu záleží.

No ten nevedel, že ten čierny pes ho rád mal,

Ako zlú predtuchu, či Besa ho bral.

Keď zistil, že tajomstvo zradil,

Čím oboch rodičov mu zabil,

Pomstiť sa mu chcel,

Pre nenávisť až nevidel.

No láska psa mu oči otvorila,

A pravého vraha odhalila.

Keď Tichošľap potreboval pomoc,

On neváhal i keď bola polnoc.

Krstný otec bol jediný, koho mal,

Rodičovskú lásku mu nahrádzal.

Preto sa jeho bolesť popísať nedá.

Prečo ho Sirius opustil a šiel do neba?

Teraz len spomína na jeho tvár, či smiech

Nikdy neodpustí Bellatrixin veľký hriech.

Sirius prepadol cez starobylý priechod,

Záves sa zavlnil, akoby zafúkal vietor.

Uvedomuje si, že so Smrkáčom nebude už viac,

Užívať si s ním metlobal a chvíle plné krás.

Teraz je pravdivá len jedna z viet,

Tá, že Siriusa už navždy niet.

 

 

S t r o s k o t a n á   l á s k a

 

Stojíme tu mlčky dvaja a na seba hľadíme,

Tušíme, že už spolu nevyplávame k hladine.

Hľadíme a slová nechcú z nás vyjsť von,

Rozmýšľame, máme v hlave veľký zhon.

Obaja chceme povedať to isté, no nevieme ako začať,

Je to ťažšie než vravieť áno a pred oltárom kľačať.

Zrazu otváraš ústa pomaly,

A ja sa bojím, že vlna slov ma zavalí.

Povedal si, že si vinný,

Tak premýšľam nad predchádzajúcimi činmi.

Prečo sme si povedali áno, keď je to jasné nie,

Prečo aj keď si tu, sa mi za tebou cnie?

Tak tam stojím, neviem čo povedať by som mala,

Neviem či bozk, či facku by som ti radšej dala.

Pristúpil si ku mne, stisol mi plece,

Ja cítim sa sťa roztrhnuté vrece.

Otváraš dvere a mizneš za nimi.

Z našej lásky ostali len holé planiny.

 

 

 

---