Východní mudrci...............
........úplní hlupáci...............
.......dokonal svoji úlohu na zemi a odešel.
to bude tým, že kafrem do remesla hasičom
- že mi chvíľami vôbec nezapaľuje! O čele sa mi ani nesnívalo...:))) nevadí...;)
a jasné, sú veci, ktoré nemožno RIEŠIŤ slovom, predsa však, keď sa pridruží ešte aj samota - pre mňa by to bolo určite horšie, myslím si.
Su veci, ktore sa nedaju liecit, su vahy ktore sa nedaju uniest ani spolocnymi silami... (ale nie su take boje, ktore by sme mali vzdavat, zvlast ak bojujeme za druhych...)
A mozno nam tazko citat na cele, ze sme schopni pocuvat, nie? Nie je to tiez nasa chyba?
(tip)
Sú veci, ktoré sa nedajú liečit, viem, ale predsa sa mi zdá, že uniesť sa dá aj to neliečiteľné, alebo inak nezvrátiteľné spoločnými silami aspoň ľahšie. Práve na také veci by som nerada ostala, ak by prišli, sama.
a to "na cele" - myslíš väzenskú celu? nepochopila som Tvoju poznámku.
:) Myslel som, ze nemame na
čele napísané že sme ochotní a schopní počúvať.
A co sa tyka dusevnych bolesti mam taku predstavu, ze ani keby sme sa dali obaja dokopy, nevytrhneme eifelovku z korenov... A ze ak niekto ma zapal trojklaneho nervu, darmo ho budeme hladkat hodiny po hlave, zvonka nezastavime tu bolest ktora je vo vnutri...
Ano sme tak stavani, ze su problemy, ktore sa daju vypocut, su bolesti, ktore sa daju vyplakat, ale su na tomto svete zle veci na ktore puhe slovo nestaci...
A ... cotyvies? Mozno ten Tvoj znamy odisiel vyrozpravany , vypocuty a zmiereny, mozno ze aj s "rozhresenim" a "pozehnanim"!
Moc se mi líbí, hlavně v kontextu s prologem , který mi je bližší než bych si sama přála...ale co když ta chvíletrápení trvá dleší dobu než dokáže člověk snést a nemá si s kým popovídat...?*
Je to moc krásně citlivě napsané, zaujaly mě metafory deště, větru a slunce, které tam ve výšce nad deštěm svítí a že přijde a odežene mraky... bohužel prolog velice smutný.... kéž by tomu, kdo Ti dal inspiraci pomohla tam.... dávám veliký TIP a ráda bych dala V, ale zase mám poruchu na svém nicku a nemohu se na něj přihlásit.... (vesuvanka)
Candy: nakoniec aj tu (vo mne) je jeden človek, s ktorým sa dá rozprávať (nech by ten trápiaci sa mal na rováši - vlastne hocičo, alebo nech by ho privalilo akékoľvek trápenie) - viac hláv, viac inšpirácie, viac rozumu, nápadov.
Inak, verím, že takých, čo by sa ochotne stali "uchom" je veľa, na vlastnej koži som okúsila, že ľudia sú omnoho ochotnejší počúvať, ako by sa zdalo. Netreba sa podľa mňa hanbiť, rozhodne nie, požiadať o niečo také.
Ak trápenie trvá pridlho - myslím si, treba jednak predsa len vydržať a potom hľadať východisko, ktoré možno vyplynie z toho rozhovoru s niekým iným.
Ja som dotyčného nepoznala až tak zblízka, ale mala som tisíce dôvodov mať ho rada.
Nikdy som nebola "uchom" - nemôžem ísť za niekým, koho stretávam len pracovne a povedať mu, že budem ho počúvať, ale počúvala by som rada - netušila som, bol to navonok neskutočne pohodový a vyrovnaný človek.
vďaka Vám.
Je mi to moc líto...
T****
Písmák