Poznáte lepší liek na kocovinu?

Práve teraz počúvam nový album od prodigy a v telke beží klip gorillaz. Damon Albarn je tam fajn. Mám evidentnú sobotnú opicu a čakám na Bohuša. Naša kapela bude mať konečne skúšku. Jojo sa vrátil z U.K., ale teraz je aj tak v žiline, takže sa to klasicky obíde bez neho. Ale aj tak sa teším a to napriek nechutnej bolesti hlavy a totálnej ospalosti, keďže domov som dorazil až za svetla. S Jurom sme skončili v nejakom nechutnom disko bare pri pohárikoch s absinthom. Humus! Vedeli ste, že prodigy na novom albume prerobili love buzz od nirvany? Nirvana to taktiež prebrala od takej kapely, ktorá sa volá shocking blue. Pred skúškou sa treba nejako inšpirovať. Fakt mohutná energia. Možno robím nechutnú reklamu, ale musím vám to odporučiť. Jediné, čo ma mrzí je, že dnes nebudem mať čas ísť von s Janičkou. Musím sa ešte učiť na stredajšiu skúšku. Masaker. Filozofia 19.- teho storočia. Masaker. Masaker. Asi mi trošku zajebáva. Objavil som recept na výrobu ľadovej kávy. Mňam. Apropó, nepoznáte nejaké dobré recepty na kocovinu? Hm?
Poviem vám, čo sa mi raz stalo. Keď sme s kapelou nahrávali druhé demo, strašne sme sa noc pred tým rozbili a domov sme prišli asi tri hodiny pred odchodom do štúdia. Zdola zazvonil Bohuš a ja som mu unaveným hlasom oznámil, že hneď som dole, nech ma teda počká. Sadol som si do kuchyne a úplne som zabudol na Bohuša. O desať minút zvoní zvonček znova. „Ideš, alebo čo?“ „Čo? Aha sorry. Hneď som dole.“ Sedeli sme v aute. Ja, Vilo, šoférujúci Bohuš a Tibor, ktorý s nami nehrá, ale chcel sa na nás mrknúť. Mrk... Takže šli sme natankovať na benzínku palivo. Kým Bogo čapoval, šiel som si dnu kúpiť litrovú škatuľu 100%- ného džúsu. Vyšiel som von totálne obalamutený predošlou nocou. Sadol som si do auta a vravím: „Vonku je to pekne na piču.“ „To je síce pekné, ale sedíte v nesprávnom aute“, odpovedal neznámy hlas z vedľajšieho sedadla. „Panebože... Prepáčte... Ja som sa sekol...“ Ako keby si už sami nepovšimli toho do očí bijúceho faktu. V aute sedela komplet rodinka. Muž, žienka, detičky. Biely seat Bohušovho otca stál pred bielou škodovicou, v ktorej som sedel ja. Chalani na mňa vypliešťali oči cez zadné okno. „Čo to tam ten kokot robí?“ Mysleli si, že je to nejaká moja rodina, ktorú som tu náhodou stretol. No... „Prepáčte. Mrzí ma to. Dovidenia.“ Zakončil som trápnu situáciu a bežal ku kamarátom. Odprevádzali ma, myslím že štyri, pobavené a usmiate tváre. To demo sme nahrali.
Takže teraz čakám. Vonku chvíľu hrmelo a potom sa začala búrka. Práve som telefonoval s Janulkou, hlavu som mal opretú o parapet a na ksichte ma šteklili kvapky vody odfrkujúce od obloka. Kde toľko trčí ten Bohuš..?

---