Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seX
03. 07. 2005
2
0
1457
Autor
t0mix
Sloboda smtri, svetlo druhého sveta, ničíš sa sám, nenájdeš cestu von z tohto sveta. Tisícky padajúcich tiel, rozpliasknu sa na mŕtvych skalách tajomných hôr. Čo ti dá silu prejsť? Prečo si stále tu? Keď smrti do očí sa dívaš a razom nič neskrývaš. Aj tak chladná smrť vezme si tajomstvo so sebou. Nikto sa nedozvie kto si bol, prečo si prišiel, písal, trpel a zrazu odišiel. Cítiť krv vo vetre a žiť vo vlastnom vysnívanom svete... to ľudia nevedia a blúdia v šedom svete. Len jeden deň prežiť tak ako chcem ja, pre nič iné nežiť a túžiť ísť do raja. Nič nie je silnejšie ako my sami sme. Ale kto by to zisťoval, otrokmi sveta sme. Dokázať si stvoriť vlastný svet, tento opustiť a nevrátiť sa chcem. Vyletieť ku hviezdam a dotknúť sa oblohy. Chodiť von s vetrom a žiť v neživom svete. Je len jedna cesta po ktorej ideme. Cesta ku smrti, a predsa žijeme. Nemyslieť na ňu a zadržiavať čas, hľadať tisíce nových vecí a pritom všetko je v nás. Odpútam sa mysľou od takého sveta, nikdy sa nevrátim a telo je zbytočné. Žije len duch v nás.. koľko rán bolo už posledných, koľko dní krvavých od hnusu systému. Všetko je opačne a nespravíš s tým nič.. kým nepríde jeden mučenník. No ver iba v seba a pochopíš svet.. že láska je slepá, je len predstava, čo dáva zmysel svetu? Nič. Láska nie je krásna, je to cit ničiaci naše vlastné svety. Prekonaj lásku a nájdeš mier. Potom objavíš cestu a spoznáš jej smer. Vedie ku smrti. Všetko smeruje jednou cestou, aby našlo druhú. Smrť nie je koniec, no ani začiatok. Život je sen, čo stojí za to. Vysnívam si krajší svet, kde nič nie je dané a pritom všetko je. Nesnaž sa pochopiť a pochopíš všetko. Nehľadaj Boha a nájdeš svetlo. Láska, moc, bohovia, opora, peniaze, vzdelanie... všetko pramení z pokusov utvoriť lepší svet. Nikdy ho nestvoríš keď budeš naviazaný, ak chceš spoznať všetko staň sa svetom. Mám len jeden smer. Každý deň je posledný a konečne odviazať sa chcem. No stále tu ostávam. No nie aby som sa hladal, ale spustit domino svojhich myslienok, ktore ostane tu vryte. Chcem cítiť vlastnú krv letiacu ovzduším, chcem opustiť všetko, aby som našiel slobodu a zapálil svetlo. Kde je sila tam je slabosť, všetko má svoj protiklad, len pokoj je jediný a cesta k nemu vedie. Opak je život. Nikto ju však nevníma a zmieta boj v sebe.. až kým sa nezmieri a spokojne odíde.. pochopí, že život nie je. Ako slnko zapadá vyhasínam tiež. Nech už viac nevidím a nech nepoviem svet. Sami ho tvoríme a žijeme v ňom, tak už s tým prestante a uleťte von!
CrawlingChaos
22. 08. 2005
když pominu, že to nejspíš nebude povídka, ale spíš úvaha a prozaicka báseň v jednom, je to celkem zajímavé(na první přečtení, na další už moc ne:(
ani nie. taka mutacia rapu a agitacie nejakej sekty.. aspon zmen kategoriu.. poviedka?
Aššurballit
09. 07. 2005
to je na kazdom cloveku ci chce s niekym hybat.. ;)
...ja nechcem hybat s nikym
.. len nechcem aby bolo hybane so mnou