Spomienka

Posledná z trilógie.

Silou sa nič nezmôže,
nepomôžem si v tejto situácii,
smútok sa mi v hlave hlási,
ktože si ty, radosť, ktože?

Cnie sa mi za priateľmi vzdialenými,
ale najmä za jedným,
poplakala by som si pred ním
a porozprávala sa s ostatnými, s nimi.

Ostatní sú mi oporou,
ale ten jeden sa mi vzdialil natoľko,
že už je za mlákou veľkou
a možno sa mu cnie za mnou.

Už odišiel na druhý breh,
tešiť aj iných,
už je pri nich
a vidí, kedy chce, sneh.

Môže ma potešiť nápadom,
ale len tak nevtieravo,
ako sa vietor hrá s trávou.
A priateľ sa stal len snom...

---