Blázon na oblaku

čisté šialenstvo sa krčí v kúte bytu vykukuje zo zásuvky na kuchynskom stole z kvetináča odpadli ti lupene tvojho hranatého smiechu buďme trochu na vine šialenstvo mäty piepornej zasadenej na parapete balkónového okna ktorej listy chutia po americkej žuvačke čo nemá so živicou stromu konzistenciu ničím podobnú iba tou lepkavou príchuťou umelej hmoty valiacej sa nám do uší v podobe syntetickej hudby aby Bachove sláčikové Brandenburské koncerty odumreli na nudu z napätia toho oslavného vztýčenia nášho ducha na nebesiach S oblakmi v nohaviciach sedím na strešnej rímse s holubmi s ktorými myslím vedno na to jedno na koho vypustím z tej výšky vlastné lajno aby moje duté kosti nabrali na rýchlosti pri lete z dvanásteho poschodia odkiaľ sa na svet pozerajú anjeli a iní z tohto rodu nám tiež vypúšťajú výkaly na hlavy lebo dovnútra sa nám tlačia len ohavné predstavy s ktorými bojovať je ako stierať si holubince zo šiat a fúkať na ne rozfúzané po daždi na parapete okna aby zmyslom existencie bolo len básnické fňukanie a jeho výron na stôl počítačového tela keď už nemám v rukách chlieb tvojich pier a výhľad na svet z ružových rodidiel čisté šialenstvo vztýčenia nášho ducha na nebesiach

---