Do noci

    Pomaly dopíjal čaj zo včera, bolo po daždi a neskutočne dusno. Viem čo potrebuješ teraz. Mal by si si začať uvedomovať svet okolo seba, myslím tak naozaj.

    Pomalé, neisté nádychy, úpenlivo prosiace o pomoc. Vonku, v jednej neznámej ulici leží na zemi. Kvetinkové šaty, také skôr do modra, zostali z nich len útržky, ako zo spomienok na noc, ktorá ešte neskončila. Mesto je tiché, mdlé, hrozivo nečinné. Pretrela si tvár, na ktorej sa objavila červená šmuha. Vždy je tu riziko niečoho podobného, všetky to vedia, aj keď žiadna z nich si to nepripúšťa. Vrhajú sa znova a znova po hlave, nevedno kam. Cítiš život? Ako ťa driape a kmása, práve bolesť ti dáva vedieť že žiješ.

    Vykračoval pomaly, do noci, cítiac sa snovo, neživotne. Jemné preblesky zvonka - zima, tma, pouličná lampa, zapáchajúci odpadkový kôš, zabudnutá ulička, v diaľke stony, hore hviezdy....