DENNIK SEPTEMBROVYCH DAZDOV

som ukryty pod striebornymi supinami

a po dialnici uhana siva volga

v ktorej sedia styria statocni amigos

mesiac sa usmieva do ich srdc

a nesie kolesa hladko kusok ponad vozovku

milovanie je tak krasne laska

vedela si? povedali ti? alebo ta so zatajenym dychom

a ladovymi ocami pochovali pod zlte listy gastanov?

spomen si, ked ta budu ohovarat

spomen si na sivu volgu a styroch amigos

ich srdcia plne mesacneho svitu a oci mokre od lasky

tie moje take boli

spomen si

este si spomen na krdle fantastickych ryb pod oblohou

plnou zeleneho ohna a purpurovej hmly

stromy sa naciahnu po mesacnych krystaloch

a v tvojich rukach sa zmenia na zive obrazy plne ruk

odumretych priatelstiev

vietor obnazil stranky dennika, ktore pisali septembrove dazde

ked si spala a sen ti bludil stastnymi neuronmi

v tme tvojej dievcenskej izby

az prilis skutocne