Na morskom

Na dno mora kreslím prstom do piesku tvoje meno chcel by som sa rozdať rybám ako živá obeta na dne mora k tvojmu menu kreslím ako pubertiak srdiečko a moja hlava sa rozpadáva v miliardy bubliniek stúpajúcich ku hladine toho slaného fyziologického roztoku v podobe uplakaného mailu putujúceho elektronickým smogom do hlbín zabudnutia lebo ak by som mal napísať báseň volala by sa autoportrét a mala by len jednu strofu jeden verš a jedno slovo moktak tak som sa zmenil na mlynček modlitieb a myslím že je to synonymom človeka ktorý každú chvíľu ťahá toho z nebies za nohy a rohatého z dola za rohy aby vyslovil svoju prosbu na večnosť na dne mora píšem tvoje meno do piesku cestička do neba viac mi už netreba maličká hviezdička do neba cestička končí sa pesnička hoci nie na dne mora tam kde svieti v piesku tvoje meno o mne čo je jedno

---