Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seHad
Autor
nepotrebujem
Rád spomínam na túto veselú príhodu. Odohrala sa asi pred rokom, bolo vtedy leto, krásny slnečný augustový deň.
Prechádzal som sa aj s priateľmi po pešej zóne. Všade kráčali množstvá chodcov, išli všetkými možnými smermi, ľudia všetkých možných charakterov, rozličného vzhľadu, výšky, veku, vyznania a tak ďalej, všetci dokopy tvoriaci zvláštnu masu. Do tohto ľudského mora nezapadal jediný, ktorý sa od nás ostatných nápadne líšil. Nekráčal, plazil sa. Ležal na bruchu a napredoval iba pomocou sťahujúcich a rozťahujúcich pohybov trupu. Presne ako had. Tak sme ho i nazvali – Had.
Najprv sme mysleli, že je sťatý na mol a Patrik už chcel naňho zavolať políciu, nech si ho vezmú na záchytku.
- Nie, - zastavil som ho. – Poďme sa s ním porozprávať.
Všetci štyria sme ho obkľúčili a so skríženými rukami na prsiach sme mu nedovolili sa pomedzi nás preplaziť. Keď to zbadal a uvedomil si, že sa spomedzi nás nedostane, zdvihol hlavu a ako had na mňa zasyčal.
- Pane, vy ste had? – opýtal som sa ho. – Budeme vás tak volať. Had.
Znova zasyčal. Mohol som si to vysvetliť aj ako nie, aj ako áno, no keďže na mňa pôsobil plaziaci sa muž v obleku ako totálny blázon, chápal som odpoveď ako áno.
- A viete o tom, že hadi nemajú ruky a nohy?
Priatelia sa začínali smiať, Had ďalej syčal.
- Prečo ste oblečení, keď hadi sa neobliekajú? – zaujímalo ma.
Položil som mu ešte zopár otázok ohľadne jeho hadej totožnosti, až mi nevedela žiadna nová napadnúť. Všetci sme sa smiali a Had na každú otázku len zlostne zasyčal.
Po otázke „Viete o tom, že na hada máte veľký nos?“ sa rázne zodvihol, oprášil si drahý oblek a tak na mňa skríkol, až sa po nás obzrela celá masa rozličných ľudí z pešej zóny. Veta, ktorú vykríkol, znela: „Dobre, nie som teda had!“ A tichšie ešte dodal: „Dúfam, že si teraz šťastný, zasran jeden.“
Kým som sa s priateľmi pučil od smiechu, Had si nasadil na oko monokel, pyšne zdvihol na hada veľký nos a odkráčal preč.