Nočný dážď

Ticho padá.
Nevtiera sa.
Kropí tmu
i okno, čo svieti do ulice.
Padajú kvapky
klepkajúc na strechy
ako rozsypané korálky...
~
Vzduch zľahkal,
 vanie mi do tváre.
Nad chodníkom vznáša sa
jemný opar.
~
Mokrými prstami mi ktosi
klepe na okno.
Otváram pravé krídlo
a vstupujem do koruny stromu.
Nočnú rosu roztieram
po obnažom tele,
pyžamo vešiam ako obesenca,
až sa doň vietor opiera.
~
A žaby celú noc
prehĺtajú hviezdy
v neďalekom močiari.
Nevydržím to
a hádžem do nich skalky -
aby prestali.
Márne.
Noc sa berie na odchod.