Zeleno-modrá villanella

Dnes inšpiroval si ma zrána

hravosťou svojich slov a smiechom si ma prebudil

a ja obliekla som si šat blázna.

Zelená a modrá je pre bláznov vraj dobrá od pradávna

a také sú aj šaty, plné oranžových sĺnk, ktoré obliekla som

dnes. Inšpiroval si ma zrána.

Zatúžila som  raz nebyť smutná ako z kŕdľa vrana

v sivočiernom ľane, na ktorej nikto nevidí, že iná je

a tak obliekla som si šat blázna.

Prekvapene, s tichým súcitom sa usmievali na mňa,

všetci tí, vždy vážni, netušiac, že k roztopaši tejto

dnes inšpiroval si ma zrána.

Na chvíľu som bola súčasť mora – hravá vlna vlažná,

presvetlená teplom oranžových sĺnk. To všetko preto,

že obliekla som si šat blázna.

Budím sa a za mnou zatvára sa brána,

vraciam sa zo sna, kde nebola som sivá vrana.

Zo sna, v ktorom inšpiroval si ma zrána

a ja obliekla som si šat blázna.