Polorozpustný sneh

Ticho doliehajúce z okolia odzbrojovalo a zadržiavalo vzdychy chraptajúceho muža na ceste. Nepravidelným potácaním sa brodil v snehu.

_______________________________________11

August. Teplo. Leto.

Pivo. Dva-krát.

Pri vode, pred polorozpadnutou maringotkou, pod slnečníkom. Dovolenka. Idylka

Pofukoval jemný vánok, ktorý vytváral husiu kožu na lýtku ženy, vyloženého na stole. Noha zanikla v záhybe sukne.

__________________________________________4

Videl si trávnik? Bol tam znovu.

Hej. Kus snehu pohodeného na zemi... A čo má byť?

No veď nič, len keby sa začali objavovať častejšie a väčšie, môžu si všimnúť aj ostatní.

Nič si nevšimnú. Odkedy predávajú kroac 3, ľudia vidia ešte menej. Vraj aby kontrolovali, čo si púšťajú do hlavy. Nasadia si klapky ako kone a idú. Tým že zmenšili zorný uhol na polovicu odľahčili svojim mozgom o viac ako 40 percent informácii, ktoré sú aj tak nepotrebné. Všetci tí bachráči využívajú spomalenie celkového vývoja, čo dosiahli obmedzením reklamy. Reklama, chlapče, je motorom ľudstva, bez nej by sa nič nehýbalo. Opekali by sme špekáčiky v kúte jaskyne. Žltá, červená, krikľavá, šokujúca, vtieravá, taká bola. Nikto si neuvedomoval jej pomalé vkrádanie a neskôr ovládnutie nás všetkých. Je to lepšie teraz? Vytiahni kartu držiacu pokope celý domček. Také niečo sme zažili. Viem že netušíš o čom rozprávam, práve preto dobre počúvaj. Nechcem aby sa zabudlo...

__________________________________________7

S trpiteľským výrazom na tvári si nasadzoval kroac na hlavu. Od istého času sú povinné. Vyšiel na ulicu. Pozdravil sa so susedmi. Ulica, splývajúce domy. Pritiahol bradu k hrudi a pridal do kroku. Otrasná zima, trvá už pol roka.

__________________________________________9

Zlatko, mohol by si zavrieť okno, fučí na mňa.

Bordový jeep sa kotúľal po diaľnici. Zaujímavé, čím ďalej od mesta, tým sú pouličné lampy poukladané v menších rozostupoch.

Pridaj, nech im ujdeme.

__________________________________________3

Prepustený z dôvodu znižovania stavu. Vymýšľal slogany v reklamnej agentúre, kto mohol tušiť, že reklama, práca v ktorej bola azda najperspektívnejšou, môže raz padnúť na hubu. Mával rád svoju prácu. Vyštudoval Reklamnú akadémiu, odbor sloganotvorba.

Ešte pred 50-timi rokmi by nikto neveril, že také niečo vznikne. Dopyt trhu bol však tak veľký, že jednotlivé dielčie práce museli byť rozdelené - pravá manufaktúra. Sedával v kancelárii a vymýšľal slogany. Zložité prieskumy na základe ktorých oslovoval ľudí slovami presne lahodiacimi ich ušiam a ťahal ich na miesta a za vecami, ktoré nechceli sa začali rúcať.

Boli stále odolnejší, znecitlivení. Slová v nich prestali vyvolávať obrazy. Neexistovali slová, ktoré by boli neotrelé. Skúšali tiež rôzne frekvencie, podprahové, nadprahové, aby dostali informácie, kde potrebovali.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Celé mesto bolo vytapetované, kričiace, a veľkoplošné obrazovky blikali do noci. Vracal sa domov obvyklou trasou okolo cintorína, bol jedným z posledných bez najkrajších okamihov života ľudí ležiacich v zemi, prehrávaných neustále dookola na náhrobných kameňoch.

Dvaja ježkovia šuchtavo pricupitali k plotu a snažili sa dostať ponad múrik. Odopol opasok, čo ak by dostal vši, urobil slučku, zobral do nej väčšieho ježka, preniesol na múrik a ako sa chystal preniesť menšieho, väčší zoskočil, asi sa bál. Keď bol menší hore, vrátil sa späť pre väčšieho. Položil ho na múrik a ježkovia zmizli aj s opaskom v tme cintorína. Ale nie... Postavil sa na múrik, chystal sa preliezť plot, vtedy zasvietilo svetlo baterky a ozval sa hlas.

Zlezte dole. Čo ste robili na tom plote?

Ja, ja... nič.

Pôjdete s nami na policajnú stanicu.

Nie, ono.... ježkovia... zmizli s mojim opaskom. Nedarilo sa im preliezť... pomohol som im...

Ironické úškrny policajtov hovorili o nespočetnom množstve lepších dôvodov a výhovoriek na ktoré neskočili.

Viete čo.... keď mi neveríte poďte so mnou, nájdeme ich.

Vysielačky policajných áut začali chrapčať: Tak toto mi neuveríte...

Muž pokrčil plecami a pokračoval v ceste. Žena je mrtvá, syn u frajerky. Naložil plnú fajku, zapol elektrický krb a dumal nad časmi minulými.

__________________________________________1

Vločky topiace sa vo vzduchu poletovali povetrím. Sneh v auguste.

__________________________________________5

Vedci to posrali. Namiesto globálneho oteplenia prišlo ochladenie. Ekonomika sa zrútila. Pod snehom zmizli trávniky. Nič už nemá zmysel a tiež nemá žiadnu zimnú bundu. Odchádza...

___________________________________________10

Vracali sa späť, lámp pribúdalo. Otec znel veľmi divne v poslednom telefonáte. K tomu ešte aj sneh. Pokazená dovolenka. Musí sa s ním porozprávať. Má podozrenie, že sa s ním niečo deje. Kusy ľadu boli poukladané kde-tu po trávnikoch. Akosi sa nechceli topiť. Vonku začína byť zima.

___________________________________________6

Počul si správy? Vraj teroristická organizácia ukradla najmodernejšie technológie zo skladov americkej armády a teraz s kusmi ľadu hrozia celému svetu ochladením planéty.

___________________________________________8

Ráno sa zobudil s pocitom, že musí niečo spraviť. Zrazu nevedel čo robiť. Zvykol si na určitý kolobeh, ktorý bol teraz narušený. Chlapíci od reklamy zarábali najviac. V reklame sa točili najväčšie peniaze. Všimli si to majitelia tabakových spoločností, výrobcovia áut a ktovie kto ešte, spojili sa s cieľom zničiť reklamu. Ministerstvo zdravotníctva sa pridalo, vraj stúpol počet samovrážd, ľudia sa nevedia sústrediť. Vydalo tvrdé obmedzenia. Žiadne billboardy, žiadne hýrivé farby, žiadne plagáty po celom meste, každý návrh prešiel posudkom ministerstva a bol vylepený na presne určených miestach. Všetko dohromady zapríčinilo, že prišiel o prácu. Stále horúčavy, asi mali pravdu s globálnym otepľovaním. Pozoroval ulicu. ľudia začali nosiť smiešne kroac-y, ďalšie opatrenie Ministerstva, ktoré ich odporúča. Sedel na záchode, napadol mu posledný slogan. Z mrazáku vybral kusy ľadu, rozdrvil ich na prášok, vyformoval kvádre a vyryl „Polorozpustný sneh - dnes aj zajtra.“ V noci sa zakrádal ulicami a umiestňoval snehové kusy uprostred trávnikov. So zasneným výrazom, leskom v očiach, jemne obtápal skrehnutými prstami hrany. Bežal ďalej...

_____________________________________________2