Taxi

...

Vystúpil z auta. Na tvári sa mu rozpľasli dotieravé kvapky nočného dažďa. Rozbité sklo svetlometu zapraskalo pod jeho nohami.  Kopol do ohnutého nárazníka a rukou prešiel po skrivenej kapote.  „Kurva, to je dnes zasraný deň!“ zdvihol zo zeme svietiacu tabuľku TAXI.  K lampe sa pomaly blížila mačka. Sadla si do svetelného kruhu. Z premočeného čierneho tela svietili žltozelené oči. Zohol sa k nej. Chcel ju schmatnúť a otrieskať auto, ale keď sa k nej rukou približoval, celá sa roztriasla a zamňaukala. Priskočila k nemu a začala sa obtierať o jeho nohy. „No čo cica, chcela by si sa trocha zahriať? Tak poď,“ vzal ju do rúk a položil na sedadlo spolujazdca. „Pekne si mi zavarila. Kvôli tebe som si neplánovane vytuningoval auto.  Mal by som ťa za to zdrať z kože, vykostiť a nasekať do guľáša,“ hladkal ju po krku na ktorom mala tenký kovový remienok s malým krúžkom. Prizrel sa bližšie. Boli na ňom vyryté nejaké písmená. V tom mu na sklo auta niekto zaklopal. Zdvihol hlavu. V okienku sa zjavila hlava starej ženy v klobúku.

„Dobrý večer. Ste voľný?“

„No záleží od toho, na čo myslíte panička. Ak chcete niekam odviesť, tak áno, ináč uprednostňujem trocha mladší ročník,“ zarehotal sa.

Dáma stiahla dáždnik, kovovým koncom ho oklepala o obrubník a usadila sa na zadné sedadlo.

Práve som našiel novú spoločníčku,“ stále skúmal kovový krúžok. „Má tu aj nejaké písmenká, prvé bude asi  CH.“

„Hmmm, zamyslel sa. CH ako Chiquita!“ vykríkol natešene. Viete, ako tie banány,“ zaškeril  sa na starenu. „Vlastne ani neviem, či je to mačka alebo kocúr. Musím sa pozrieť na podvozok,“ zodvihol mačku do vzduchu. „Žiadna Chiqiuta. Chuj je to!“ zarehotal sa. „Ale zuby má ako chrokodíl.“

„Mohli by ste prestať s tým vulgárnym slovníkom?!“

„Prepáčte, madam,“ zaškeril sa,  „tak potom Chruňo. Vyhovuje?“ znova sa pozrel jej smerom.

„Tak nepríjemného prievozníka ako ste vy, som ešte nestretla.“

„Ježiši, kde to žijete? V stredoveku? Že prievozník,“ zachechtal sa. „Ja som taxikár. Ta-xi-kár. Jasné, babi?“

„Najradšej by som už šla. Môžete už naštartovať  tú plechovku?“ namrzene sa pomrvila.

„Iste, a kam to bude?“ Na ples naftalínových prívržencov?“

„Ste chrapúň! Keby som mala inú možnosť, tak sa s vami neveziem!“

„Chrapúň?“ zaškeril sa. Zdá sa vám, že aj ja mám na krku zavesené písmenko CH?“ Prešla ho dobrá nálada. Nervózne naštartoval. „Mali ste si odpustiť tú plechovku. Na svoje auto som citlivý.“

„To vidím, pekne ste ho roztrieskali.“

Znova jej chcel niečo nechutné povedať, ale radšej sa premohol, zaradil spiatočku a vycúval z lampy.

„Tak, kam to bude?“

„Ku dcére.“

Zaradil jednotku a pohýnal sa.

Po krátkej chvíľke vybuchol: „Už som zistil, že ste veľmi vtipná, ale mohli by ste mi povedať aj jej adresu? Celkom rád by som mal už túto fúru za sebou.“ Chytal ho amok a najradšej by ju z auta vyhodil.

Cez zuby mu povedala ulicu a číslo.  Mohol sa konečne pohnúť. Kocúr spal schúlený v klbku, starena mlčala, na čelné sklo dopadali ťažké kvapky dažďa, ktoré rozmazával rytmický škrabavý pohyb stieračov.

 

Do auta nasadlo dievča. Tipoval mu maximálne osemnásť. Už na prvý pohľad mu bolo jasné, že šľape.

„Tak, kam to bude slečinka?“ trochu si napravil spätné zrkadlo, aby jej lepšie videl pod sukňu.

„Nemám čím zaplatiť,“ povedala potichu.

„No, tak to bude problém,“ stále naprával zrkadlo aby lepšie videl na biele nohavičky, „ale určite sa nejako dohodneme.“

„Určite,“ zašepkala.

„Tak poď sem dopredu. Niečo vymyslíme.“

Hodil kocúra na zadné sedadlo a pozoroval nasadajúce nohy spojené bielou čipkou.

„Jedna fajka by to mohla spraviť,“ pohladkal ju po mokrých vlasoch a pozrel jej do veľkých smutných očí.

Mykla plecom a bez slova sa zohla.

„Ale mohla by si byť aj trocha prítulnejšia, mačička. Nie žeby som mal rád plno kecov okolo toho, ale hluchonemé ma až tak neberú.“

Aj tak bola pri tom ticho, ale po chvíľke mu to už vôbec nevadilo.

 

„Tak dobre, mačička, kam ťa odveziem?“

„Neviem, je mi to jedno,“ znova bez záujmu mykla chudým plecom.

„Tak načo si sa chcela odviesť? Je ti zima alebo čo?“

Pozrel na ňu. Jej neprítomné oči pozerali cez čelné sklo do tmy.

„Zájdeme na kávu na benzínku? Len znova nepovedz, že ti to je jedno.“

„Tak dobre, môžeme. Dám si čaj.“

 

Na parkovisku naštartoval auto a zapol kúrenie. Bosými nohami krútila v teplom vzduchu,  rozochvené ruky držala okolo plastového pohára a vdychovala teplú citrónovú arómu. Kúpil si kávu, ale akosi ho v tom tichu prešla chuť. Zaklapol viečko na pohári a vložil ho do držiaka. „Je ti už teplejšie?“

Prikývla.

„Tak fajn, zaveziem ťa domov?“

Pokrútila zamietavo hlavou.

„Tak ku mostu,  kde si nastúpila?“

„Nie!“ prestrašene vykríkla a pohár  jej vykĺzol z rúk „Tam nie,“ roztierala si rukou rozliaty čaj.

Pozrel na ňu prekvapene a podal jej servítku.

„Dobre, tak kam?“

„Zavez ma do parku. O chvíľu bude svitať a začnú spievať vtáci. Vždy som ich rada počúvala.“

 

„Dovidenia, vtáčatko,“ zakýval jej keď vystupovala. Smutne sa usmiala. Na chvíľu sa ponoril do jej očí. Chcel zistiť, akú majú farbu, ale bolo ešte prítmie, a tak videl len bolestne tmavú.

 

Rozvidnelo sa a prestalo pršať. Zastal pri parku, kde ju vyložil. Trocha sa po ňom prešiel, ale bol takmer prázdny. Na jednej lavičke sa rozvaľoval nejaký bezdomovec,  z  druhej  zobral pokrčené noviny.

„Hej, zdochlina, nevidel si tu dnes také mladé dievča?“ zastal nad starcom.

Posadil sa a zamietavo pokrútil hlavou.

 „Prišiel som len nedávno. To je váš taxík?“ ukázal dlhým zašpineným ukazovákom na zaparkované auto.

„ Hej, moje. A čo? Chcel by si sa previesť, či čo?“ zaškeril sa.

„Chcel, ale nemám za čo.“

„Aj tak by som takého smrada do auta nezobral,“ mávol rukou, zložil noviny a pohol sa k autu.

„Keby som mal, odviezol by si ma!“ zakričal za ním.

„Sebavedomých somrákov mám najradšej,“ odpľul si a pohol sa k autu.

 

„Niekto bol šikovný. Ja som ešte ani nespal a on už dočítal.“ otvoril noviny na športovej stránke a škrabkal kocúra, ktorý sa uhniezdil v jeho lone. „No jasné, tí napumpovaní falusi zasa prehrali. Namiesto hokejky im dať do ruky kelňe a motyky. Ale to by tiež dodrbali.“

Rýchlo pretáčal ďalšie stránky.

„To je haluz, táto vyzerá ako tá stará premúdrená vykopávka,“ ukazoval kocúrovi čierno-bielu fotografiu. „Ešte sa aj tak sprosto usmieva. 'Včera ubehlo desať rokov, bla bla bla ... čo nás navždy opustila naša milovaná babička a mamička. S láskou spomíname.'

Hej, aj ja budem spomínať. “

Otočil noviny na prvú stránku. „Včera vo večerných hodinách našli pri moste mŕtvu mladú ženu. Bla bla bla. Samé hlúposti.“ Okolo neho prešla sanitka a zastala pri lavičke, kde ležal starý muž.  Prikryli ho plachtou a naložili do auta.

Znechutene odhodil kocúra a noviny na vedľajšie sedadlo. Pod jeho labou zbadal fotku svojho auta a titulok: 'Mŕtvi taxikár v lampe.'

„Do riti, to má byť čo? Šibe mi?                 

Chcel vytrhnúť noviny spod kocúra, ten sa naježil a vyceril zuby. Schmatol ho za remienok na krku. Kocúr sa mykal, prskal, poškriabal ho na ruke, až sa mu podarilo vytrhnúť a ujsť otvoreným oknom.  V rukách, na ktorých bol ešte pred chvíľou hlboký škrabanec, držal prívesok. Zdesene čítal. „Cháron.“

 „Odveziete ma?“ zaklopal mu na okno starý muž v tmavom obleku, zoširoka sa usmial   porcelánovými zubami a  z vrecka na saku vytiahol pokrčené peniaze.

 

 

 

 

 

 

 

---