NÁVŠTEVA

Zase mám zapchaté umývadlo, len nerozumiem prečo...

Nahnevaný schytím vedro a o chvíľočku sa už mordujem so sifónom.

"Žuch." - hmota sa rúti umývadlom.

Zo sifónu sa ozve hlas :

"...hééj...pomaly...bolí ma hlava...suka bľaď "

Sníva sa mi  ? Nakláńam sifón nad vedrom...

"Čľup."

"Už ma konečne vyber...burane !"

Toto už vážne nezvládam, vo vedre sa niečo hmýri. Mužíček.

S odporom zo seba strháva zlepence vlasov

"Kretén."

"Prosím ?" - ohradzujem sa.

"Boha veď sa pozri koľko všivavých vlasov som mal na sebe, a tie hlieny ráno...sa ovládaj konečne mladý. "

"A vy ste ?" - nenechám sa znechutiť.

"Kazimír Severinovič Malevič", ukláňa sa.

To určite, uškŕňam sa v duchu.

"No určite, blbeček, a hen je môj čierny štvorec" ukazuje smerom k sifónu.

"Kde ?"

"Hen, len sa tam jaksi zašprajcoval, myslíš že by som tu ešte trčal?" 

"Aha, a čo robíte akurát u mňa pán, pán..."

"MA-LE-VIČ, ty si fakt vypatlaný."

" Prepáčte."

"Nič sa nestalo, všetko je to kvôli tomu lumpovi Chlebnikovovi," - vysvetľuje.

"Boli sme blahoželať Achmatovovej, a čo by to bola za návšteva bez môjho populárneho štvorca."

"Chlebnikov, blbec" - mužík je stále evidentne naštvaný, - "mi s ním mal pomôcť".

"Vypil vodky za troch, ožral sa jak divá sviňa, to bola hanba keď ozvracal našu milú Annu, a poďho domov priamo potrubím".

"No a ja som tu ostal visieť".

Napadá ma jedna vec.

"To ste žúrovali u mňa?"-nechce sa mi veriť- "Aj Achmatovová je tu, kde? "

"Jasné, ale určite ešte spí."

"Uhm." - nezmôžem sa na slovo.

"Čo postávaš, pomôž mi."

"Áno...?"

"Skús skrutkovačom jemne uvoľniť ten štvorec."

"PO-MA-LY, pomaličky...áno fajn, počkaj pozriem sa..." - vchádza do sifónu.

"Fááájn, mladý, primontuj ho."

Beriem sifón do ruky.

"Už?"

"Už !"

"Tak pusti vodu."

"Studenú či horúcu ?"

"Jééžiš mladý, ja ťa zabijem, studenú."

Otáčam kohútikom.

"Maj sa, mladý, zbohom...a pozdravuj Achmatovku keď sa zobudí."

No to určite, vravím si...a premýšľam či si ešte ľahnúť...