Písmák .sálavé teplo z kamennej dlažby pohodlne preráža tenkú podošvu sandálov
Prvýkrát som počul jej meno v stredu. Teraz bola nedeľa a dochádzalo mi víno. Bolo horúco. Také teplo mestečko nezažilo už dávno.
.vysoká na planine
„Odkiaľ sú tie vzorky. “
„Neviem. “
Zdvihol hlavu. Úkosom pozrel na stôl.
.tak prehovoril : buď milosrdný k slabým
Spíš. “
Ticho. Zpondusoviek na stene sa ozýva len pravidelný tlkot.
„ „Snívalo sa mi, že držím na rukách Petrovo dieťa.
.stred sveta
. stred sveta
Pod palmami sa zobula a masírovala si boľavý kostný výrastok. Prvé čo si všimla, boli jeho čierne ruky. A okolo očí vejáre vrások.
.otvorené, vstúpte
V kaviarni bolo príjemné pološero. Zavrel oči. Započúval sa do tónov, ktoré sa lenivo linuli z reproduktorov. Porcelánové šálky cinkali.
.okamihy všedných dní II.
. "hoří, má panenko"
Bozkávali sa. Niekde v meste vzbĺkol kontajner. Premýšľal, či ju dnes dostane.
.fascinácia ostnatým drôtom
. na konci záhrady stála naozaj podivuhodná stena . pevnejšie zovrel v ruke malé pískajúce vtáča
. na čele sa mu perlil pot, keď vzrušene s vyplazeným jazykom jemne prikladá telíčko k hrotu
.pohrebisko alebo balada o plote
A tak možno naozaj ísť. Odísť niekam, kde sa brečtan točí len okolo hrdzavých tyčí. Na ostrých hrotoch napichané telíčka posledných pásovcov či mravcožrútov. Opodiaľ dom s polozborenou strechou.
.áno, raz keď sa prebudíš
“Myslel som si, že to takto bude lepšie”. Pozrel na Ivana.
Ten sa len nezúčastnene díval niekam nad jeho hlavu. “Počúvaš ma.
.iná/plná verzia/
Uprostred miestnosti čupelo dievča, v rukách zvieralo handrovú bábku. -Prosím zhasni. - hleslo plačlivým hlasom. Intenzita svetla pomaly slabla, fosforekujúce časti hracích kociek na podlahe vymedzovali tvar štvorca.
.porno/črta/
Ktovie prečo kráča touto ulicou. Práve sa rozpršalo. Namáhavo dýcha. Cíti, ako sa jej blúzka nepríjemne lepí na telo.
.len letmý dotyk, posledné hry
A tak si v duchu povedal, že nezaškodí, keď si na chvíľu odpočinie. Je unavený, veľmi unavený z celého tohto zmätku. Chcel by povedať, že je to len naoko, ale. Vždy je nejaké ale.
.dôraz
. za stromom stojí opelichaný nemec a honí si . za stromom stojí vážne tlstý nemec a ťažko vzdychá . za stromom stojí a kožu na čele má zodretú do krvi .
.okamihy všedných dní
. voltíž
"Kedysi si vedela preskakovať mláky. " Nevnímala.
Hodiny na železničnej stanici v Bystrici ukazovali pol jednej.
.a ponesieme až do konca
59,58. jemne mrholí. Oprel sa o veraje dverí. S námahou vykročil, prah bol zopár centimetrov nad zemou.
.ach sestra
Píšem ti, ako som ti sľuboval Jana. Veľmi mi chýbaš. Je to tu naozaj zlé. Už štvrtý deň sme uviaznutí v zákopoch, stále prší.
.len vymedzený priestor/ostré hrany/
Z koňa stúpal jemný opar. Namáhavo dýchal, spod tenkej snehovej pokrývky vyhrabával trsy zmrznutej trávy. Z osamelého stromu na kopci vzlietali a naspäť pristávali krkavce. Jarabina.
.čas nula
Nájdem si miesto kde sa budem cítiť naozaj dobre. Skrčený ako guľa z novín. Niekde v zabudnutej budove na predmestí, niekde medzi železobetónom a mladými brezami. Zo škár v paneloch by vyrastala tráva a ja, bosý, kráčam naverímboha.
.som
. potrebujem mŕtvych z diaľnic aj samovrahov, zaujímajú ma transexuáli a beštie, mám hlavu na stole a z ľavého ucha mi vyliezajú bzdochy, milujem zdeformovaných i mongolov, tehotné ženy a celuloid . som, keď holubom vytláčam hrvole a ženám viažem ruky pravým sisalom . ech, miesto sĺz len kvapky z kože, kvapky z kože.
.uhol pohľadu
Kategória: Literárne večery
Autor: literis. sk
Autorské čítanie v nitrianskom pube Čudný pohľad.
sobota, 8. 5.
.priestorovo neobmedzený.../lovesong/
“Ahoj. ”
“Ahoj. ”
“Ako sa voláš. ”
“Volám sa Katka, ale môžeš ma volať aj Katuška.
.model správania
Necítil som si ruky, neviem ako môžu z ľadu lietať triesky, ale lietali. Ľadové ihličky mi vrážali do tváre, podchvíľou som nestihol privrieť viečka a dostal plný zásah do očí. Vtedy som svinsky nadával. V ľade ostala diera v priemere tridsať centimetrov.
.nutkanie
I. 1
Na lúke sa pasie kôň. Je biely. Žena stojí na verande a s úľubou sa naň díva.
.miestami, v mene, v útrobách
Naozaj som si myslel, že tvoja vôňa vo mne zostane navždy. Zachytená kdesi na sliznici, posledné molekuly. Vtedy som si ťa odkryl a potichúčky ovoniaval. Od vlasov cez ňadrá, pazušie a slabiny.
.na psie časy
"Mám plán. " Ozval sa Igor. "Čo keby sme predtým, ako ho obesíme, trochu narezali. " Oči mu od ťažko potlačovaného vzrušenia svietili, prudko dýchal.
.kam?/na koniec/
V polnočnom tichu jemne cinkali prúty obalené námrazou. Sneží. Husté chumáče mu pokrývajú telo. V spánku sa strasie, niečo zamrmle.
.kam?/niekde na polceste
Vstal, a vybral sa opačným smerom. V ušiach mu zvonilo, tráva bola mokrá. Podvedome sa dotkol jazvy. Prekvapilo ho, že pulzuje.
.kam?/a cestu si nevyberáš/
Hladil drevo. Povrch bol častým dotýkaním až matný. Zdalo sa, že palica mu v rukách celkom ožíva. Ako dievča, ktoré tancuje.
.od zajtra chodím bosý
máš len vrásky
okolo očí
a v hlave sa ti bijú
mužíci
.pokoj na pláni
Medzi stromami pobehovali deti. Hady vyhrievajúce sa na kameňoch začudovane sssyčali. Určite by v tom momente neboli schopné uštipnúť. Na telo jedného lenivo tečie moč malého chlapca.
.niekedy tam stál dom
Na stole stáli dve soľničky. Priečne pruhovaný obrus bol takmer čierny. Dve panvice so zvyškami. V miestnosti neznesiteľne zapáchal človek, na oknách viseli zožltnuté plachty.
.jeseň, zima a zase jeseň
.
Čítaj, len čítaj starký. Síce sa stále opakuješ, ale nevadí. V podstate ho ceremónia ani nezaujímala, zbežne preletel tvárami pozostalých.
.farma
Na zemi ležala figurína. Niekto jej rúžom dokreslil spodné i vrchné partie, v tieni lampy zreteľne vystupoval smiešny úškľabok. Parochňa z pravých vlasov ležala pohodená v kúte. Nahé dievča, trasúce sa od zimy si obúva kanady, ktoré našlo za skriňou.
.zostanem a budem ti rozprávať rozprávky
Povedz mi, aké to je, ovoniavať vietor. Pokrčila ramenami. Povedz, aké to je, keď stláčaš prezreté bobule a šťava ti steká po stehnách. Povedala : "mám rada ten dom, večer ožívajú blízke močariny, vtedy počúvam ako sa smeje".
.a na dne len zvyšky lacného vína
”Moja piča má výraz lotosového kvetu”, pokrčila nosom. “Niekedy mám pocit, že všetko sa točí iba okolo nej”. Sabina mala prefarbené vlasy a na tvári hrubú vrstvu líčidla. Jej gélové nechty by potrebovali vymeniť.
.džungľa
Múrom tiahol úzky zástup mravcov, v škárach pobehovali miniatúrne červené roztoče a na chodníku tesne pri tom múre stálo osamotené plavé dievča. Spod roztrhaných šiat jej vykúkala bradavka a mravce stále pokračovali neomietnutým múrom. V tvári mala výraz vydeseného kozľaťa, pery rozhryzené do krvi. Náhle sa zdvihol vietor, všade navôkol začali ožívať všetky mikroténové a igelitové tašky, škatuľky od cigariet sa kotúľali ako v starých westernoch pichľavé kríky.
.uchom ihly už naozaj ťavu nepretiahneš
Je ticho. Žiadne hlasy, žiadne slová. Ticho. Pozerám na plot obrastený paviničom, prezreté bobule priťahujú množstvo ôs.
.naozaj len jemná poetika očakávanej udalosti
Je veľmi vzrušujúce hľadieť na neopálené miesta na tvojom tele, tenké bledé pásiky na ramenách, na hrudníku. Chcela si si dať vytetovať motýľa na zadok. Neviem, možno ho už máš. Tvoja matka mi nedovolí sa s tebou stretávať.
.a v hlave len hmla ako mlieko
Na asfalte zostali len zaschnuté kúsky kože, krv a chumáč vlasov. Pohľad mu padol na odhodený kondóm, niekde ďalej sa rozkotúľala prázdna fľaša od vína. Vnímal iba cinkavé zvuky skla. V ústach pocítil slankavú chuť a jazykom nahmatal prázdne miesto vedľa stoličky.
.niekedy je len dážď na vine
Našiel som sa, ako sedím na posteli a nemo pozerám na obrovskú ženu ležiacu pri mne. Moja hlava je groteskne miniatúrna v porovnaní s tou jej. Ruku mám zaborenú v ženiných ryšavých chlpoch na ohanbí.
Nad mestom sa zmráka a začína pršať.
.nie je december a sneh je len ilúzia
. ak hľadáš svoj priestor, tu ho nenájdeš, Piskor. Ak máš potrebu sa vyjadriť, nech sa ti páči, tam je záchod. Je tam ženská čo ti ho vyfajčí.
cirkus
vo vetre plieskajú
odtrhnuté stanové celty
stojím v blate
uprostred námestíčka
tancuj
ja len skúmamtvoj vplyvna holé kvetykeď špičkami chlácholíšrebríčkya timotejkyvtedy si z druhej stranyvláknana konci s malým pavúkomako včera večer v talianskejmu ideš naprotirozosmiata.
.uprostred
dumám nad stolovou horou
a vtákom núkam
takto na planine
plesnivý chlieb
len ťa prenesiem
myslím na to
aká si
a v hrdle mám rozmočenú zátku
prší
za morom už čas nepočuť tak dobre
nad hlavou nám poletujú
belasé sýkorky
celkom bezočivo
keď ti ukazujem
na pamiatku
chcel som pozbierať naozaj všetky žuvačky z modrého asfaltu
vymazať ich ako hviezdy z nočnej oblohy
a nevinným holubiciam vytrhnúť dve-tri pierka
na kostrnkách kvapky krvi
déja vu
v temnej uličke
jednoliati milenci
nakreslení
na celkom slizkej stene
...a do očí ti vstúpi mocná sila
s podozrivým úsmevom
sa mi zdôveruješ
že máš rada
dotyk labutieho krku
trpká pravda
keď som ťa prirovnal
k jednej zo vzácnych
krištáľových figúrok
prisvojila si si
zne-pokoj
v jej hlase-vibrato
-prísľub nečakaného
tepla-a akosi drsný pocit
vo výškach
po vreckách nosím pomarančové šupky
a zajačie labky
pre šťastie
/myslím/
aj zopár zabudnutých
apollinairove deti
--------
------------
dívaš sa niekam
smerom k priesvitnému
NÁVŠTEVA
Zase mám zapchaté umývadlo, len nerozumiem prečo.
Nahnevaný schytím vedro a o chvíľočku sa už mordujem so sifónom.
"Žuch. " - hmota sa rúti umývadlom.
...len tak
spievame si
hudieme priam
/človiečik povedľa sa usmieva /
vibrujú snáď
po večeroch - vo mne
__________si celkom ako vŕba__________ hovoríš. keď sedíš maličká v mojej bútľavine . nenamietam.
partička
šachové figúrky ti miznú
niekde v rozkroku
___
hnevám sa
Baba Jaga nosí pod chvostom ružové bombarďáky
Vlastne to nie je chvost, len malý chvostík, akoby králičí. Vtedy som sa čudoval prečo Jaga tak pôvabne vrtí zadkom z ktorého jej trčí podozrivá bombuľa.
Človek si povie – hnusný výrastok, ale. keď toho môže mať kvantum po ksichte, prečo nie na zadku.
expresívna
uži si vášeň len v smrti len v smrti drahá na posteli. lož a škvrny od semena neboj sa lásky tak chutí tak chutí pravá na posteli lož a škvrny od semena zalep mi oči si moja duša si moja duša nahá na posteli len lož a škvrny od semena.
momentík-mám ešte jednu otázku
vieme že morské orly
sa liahnu z morskej peny
/alebo tak akosi/
a asi aj morské panny.
môj milášek
pri správnom použití prstokladu kričí bláznivá potichúčky mi. ucho obhrýza nevinne spotená.
#2# o láske
Začudovane si prezerám stenu. Je vylepená obrázkami vysušených mŕtvol. Vraj estetika smrti. “Si smädný .
#1# o promiskuite
O chvíľočku už budem, odtláčam jej hlavu a onanujem až do konca.
Podáva mi rolku toaletného papiera. Utieram sa . V tvári sa jej odzrkadľuje sklamanie, alebo znechutenie.
v hlave mátoží mi celkom...
na hlavu
mi kvapká
rôsol
len tak daždivo
HMLA/chodí neohlásená/
zo zreničiek ti vyteká dažďová voda mŕtva ako hrkálky ktoré si mu nikdy nedala nad postieľku moja pýcha moje ruky. moja zrada v dreve smútok a tisíc nenarodených hojdacích koníkov brm brm . hudie si brm brm spieva.
HRA
o chvíľočku tu bude čas a my si opäť zahráme tú vianočnú komédiu -či pasians- JA ťa obviním že si INÁ -ergo- máš iný uhol pohľadu zozadu. však vyzeráš celkom prívetivo -a milo- keď trieskaš dverami neskôr už v takmer hluchej spálni -skvelo- sa túliš a obviňuješ prievan nepokryto.
a iné...
hlavne jednoduchý text
zrozumiteľný
behá mi po rozume
"BLÁ blá BLÁ. blá. "
zelenej bohyni/z útrob malého patafyzika/
veľmi som sa nasmialspráve o tvojej smrti. nemiestnebál som sa že by si mohla byť večná. ako kedysimadame poď ku mnenerestnicaešte raz ma pretiahniľúbezná. na bicyklihrdzavá reťazsuka na obojkuešte raz.
zrkadlový autoportrét
vidím ťa kamarát
na vyplazenom jazyku máš
vychodené cestičky bojových mravcov
červených.
smútok starej šelmy
mal som sen
a slepý lev sa skláňa nad kresbou dievčaťa
vonia tak že až bolí
aká je krásna – nepekná dokonale
demiurg
pretvor svet. ostane ti gulička v dlani ktorú ti vyzobe malý čierny vták. pôjdeš po žobraní pokým nenájdeš ten zázrak vo výkaloch zahrabaný. a začneš sa nemiestne smiať.
13. mesiac
je posledný vlak čo už odišiel viem že sa nevráti tam do čias vencov z púpavy a milovaní v sene.
femme fatale
"rozkošne sa smejete" podotkol monsieur Lautrec clivo a ty mu skladáš pukrlík v spánku slastne sa vyškieraš /nahá/ celkom ako čiasi múza.
bláznivá a stratovulkán
stojíme na úpätí chimborazo spomínaš na veľký tresk nenútene /s veľkou pravdepodobnosťou/ učíš ma ako. ako sa bezbolestne vyznať v galaxiách vždy som vedel že si tá pravá startrekáčka po správnosti by malo nasledovať blízke stretnutie aspoň štvrtého druhu vravím si nevadí učičíkaný lacným prísľubom.
zbožňujem tak pate/poe/ticky
minule mi jaspers vytýkal že vôbec neberiem do úvahy jej metafyzickú vinu ignorovanie ľudskej solidarity k mužom nemôžem inak len zbabelo priznať že obdivujem na nej LEN havranie vlasy a spôsoby lásky a podobu v spánku niekedy a jemnučké dlane na mojich vlasoch.
MESTO
Všade ešte zreteľnejšia beznádej. Začína pršať, úzke ulice sa menia na potoky žltého smradľavého bahna. Žlč z vlčej papule zateká do domov apatických ľudí. Na rohu bezmennej stojí socha, vlastne úplne zapadá do obrazu mesta.
pyroman
zapálil som oheň začali ti horieť šaty nezábudkové musel som ich z teba strhať v tej rýchlosti všimol som si že si pod nimi veľmi prirodzená . ešte teraz zapýrená naoko zúrivá mi hnetieš chrbát znova poslednýkrát.
neobvyklý spôsob leta
celkom verím že debussyho 24 prelúdií
zahráš virtuózne
len detail : dokonalosť vo všetkom neexistuje
rozosmiala si ma v antikvariáte