Figurín

Vieš ako zúrim keď ťa niekto vyzlieka pohľadom a ten starý chlípnik v Nemecku sa triasol ako huspenina pri pohľade na tvoje oči kým mladý Fritz ti daroval pred mojim zrakom bielu ružu fakt som bol nahnevaný v tom úzkom hotelovom prítmi kde si bola opäť iba moja a tí dvaja si mohli oblizovať svoje ruky ktoré som ti daroval rozkrájané na žeravé pahreby nahrnuté na moje hlavy sa začali rozpadávať s polovičným náskokom som zhltol kvasenú kapustu na biskupskom handelplaci Kým autá sa rútili v bielej hmle nenávisti k odtrhnutým lupienkom rozprášených slamienok po klobúku sveta sa mi nechce šmýkať čo ti poviem tam v mystickej katedrále môjho ega staviam hrubé múry za ktoré mi nik nepresiakne ničím čo nechcem V pokore zohavený popolom vlastného tela sa rozpadávam na voskové mlieko nasiaknuté vôňou pižma ale tak von oknom drž ma aby som nelietal s nohavicami v rázporkoch bytia kde sa rezance krútia nastoknuté na háčiky prázdnych dní v temnici temna Nechám sa rozmasakrovať tým mäsovým mlynčekom nádejí roztočenom vetrom zvončeky cilinkajú naučeným sovím pohľadom lovím tučné prasa zabité na počesť orosených pavučín tých hodín navoňaných lesným medom kam sa dám ku komu sa stretnem nesúrodý makový rožok nasiaknutý chlebom všetkých zúrodnených dolín nahodených v čipkovanom obruse bodľačín zašliapnutých v blate hranatých figurín

---