Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNapísané na nebo
28. 06. 2001
7
0
945
Autor
Lucienne
Tak vidíš, Bože,
Všade okolo
Tvoji anjeli plačú krv.
Už dávno sme im vzali nádej
Na život v nevinnosti.
Krídla sme spálili
Ohňom lživích rečí,
Myšlienky sputnali
Reťazami predsudkov
Srdcia uväznili
V priepasti vojen.
Ach, Bože,
Naozaj si myslíš,
Ž
e tvoj raj ešte niekedyNastane?
cosmosphereX
19. 03. 2002
Každý z nás má dva :) jeden pláče a druhý se směje, aby byla nalezena rovnováha.. načrtnutých křídel?
Myslim ze aj on iba tak dufa ako my. Trosku viac hnevu mi tam chyba, ale to je mozno iba taky pocit a hnevu je tam dost :o))).
Konstantinidisová
04. 07. 2001
pochybnosti vymaľované pastelom (to je citát z jednej mojej básne, ale hodí sa sem) - verím však, že Boh (toho, ktorého vzývaš) vidí, že sú aj anjeli, ktorí plačú veršami, ktorí majú myšlienky nespútané, cítia potrebu krídel a ich slová pravdy sú ako šípy. Kým bude existovať raj v mysli týchto ľudí, ešte nič nie je stratené, ešte je nádej!
Ináč tip.