Vegetarián u výlohy masného krámu

Bíša, děkuji. Nostalgik je třída! Kéž bych to uměla napsat jako on :o))

Souhlas s nostalgikem...

:-) vegetariánov som tiež riešil v blbústke "Vegetarián Jano" , môže to byť nebezpečné...

Jiří, díky za chutný příspěvek. Já se přiznám, že kuře nejím, hovězí maso vůbec, ale neodolám kachně nebo vepřovému. To občas zhřeším. Ale jinak, brokolice,květák,mrkev,zelí,čínské zelí,různé typy klíčků-sojových,fazolových,sojové maso,tofu,robi,prostě, já to jím skoro častěji, než to maso. Ale občas, nevím proč, když uvidím čerstvé škvarky, nemusím k nim mít ani chléb, jím je plnými hrstmi a divím se, že mi není špatně. Co ale moc nemusím, jsou uzeniny. Jedině domácí uzené a bůček, a klobásy,které si udělám sama, to je moje. Vůbec jsem nečekala, že můj náhlý nápad, asociace, kterou vyvolalo čtení jisté povídky, pobídne nás k takovému množství komentářů. Je to fajn, ten"Písmák",kamarád, který nezradí a Vy moji milí, jsem ráda, že Vás mám tady.

Přijeď k nám na zabíjačku, přes metrák má prase hravě slivovice načnem flašku vždyť jsme přece na Moravě Proč ti brada spadla v líci, že tohle stěží přežiješ když koukáš na jitrnici, zase zhubneš, tomu věř Olízni si aspoň špejle, bez diety chvíli buď, jak orosily se ti brejle klobásů když zkoumáš chuť Sednem, odpočinku chvíle čerstvý škvarek, vína džbán, netvař se tak provinile přec nejsi vegetarián Tak nevzbudil jsem laskominy, "žravý" nevyvolal sen? Ať s pocitem usnu viny že mizerným jsem básníkem :o)))

Já zeleninu ráda a ctím svobodnou vůli každého. Tvůj rozsáhlý traktát jsem přečetla se zájmem... Kopřivy jsou běžnou součástí velikonoční nádivky, anebo i v jiný čas, ale v syrovém stavu je konzumovat neumím, nemohl bys to sem ještě doplnit? Prosím!

Stano, díky za nahlédnutí do duše vegetariána. Sám jsem masožravec, ale když si objednávám v restauraci čínu, tak na otázku obsluhy "co k tomu" odpovídám "nic, jsem vegetarián...". a doplnění pro mladočechy: žihlava je česky kopřiva...

co já... co jsi to napsala o Stanovi?! Já bych mohla oběma jít za kmotru :-)))

S vegetariánstvom som koketoval už dávnejšie. Bolo to pod vplyvom môjho “guru” ako som volal kolegu z práce Ivana Kováčika z Martina. Ten mi nosil do vydavateľstva, kde sme spolu pracovali, vlastné výrobky. Šlo väčšinou o šamanské placky, ktoré vyzerali ako preglejka, keďže mali už na prvý pohľad podobnú štruktúru. Čo bolo zvláštne, tie placky aj chutili ako preglejka, aj keď preglejku som v skutočnosti ešte nejedol. Ivan vybehol na obed pred budovu vydavateľstva a našklbal na trávniku bylinky, ktoré podával k tejto preglejkovskej pochúťke. To bol ešte hlboký socializmus, ale vegetariánstvom už dávno vtedy žili moja sestra s manželom. Švagor sa dostal k brožúrke socialistického ministerstva zdravotníctva, kde sa písalo o najškodlivejších potravinách predávaných v dobovej obchodnej sieti. Pokiaľ si pamätám, na prvom mieste našiel kurča, potom kdesi ďalej mlieko a mliečne výrobky, či údeniny a až potom tabakové výrobky s alkoholom. Z týchto informácií vyplývalo, že dať si cigaretu a zapiť ju pivom bolo zdravšie, než zjesť vyprážané kurča a zapiť ho pohárom mlieka. Švagra to vzalo natoľko, že prešiel až na vegánsku stravu. Tak ďaleko som vtedy predsa len nezašiel. Ba naostatok som sa vegetariánskeho stravovania vzdal. Nebolo to preto, že by mi klobása voňala viac než šošovicové placky. Jednoducho vegetariánstvu vtedy naša obchodná sieť nefandila. Kúpiť sóju a sójové výrobky bolo priam nemožné. Zabávať sa s mletím biologicky dopestovanej pšenice a výrobou vlastnej múky, ako robil bežne môj už spomínaný guru, na to nebolo času v behu rýchleho spádu života. Takže som sa prispôsobil dobe, kým sa doba neprispôsobila mojim predstavám. Dnes už nakupovať sójové výrobky nie je nič ťažké a nevyžaduje si vegetariánsky spôsob života ani iné nadľudské výkony. Takže som plynule prešiel na tento spôsob stravovania. Dokonca aj v reštauráciách, jedálňach, či vývarovniach dnes bežný vegetarián nájde dostatočnú ponuku jedál, z akých si vyberie. Jediné, čo zostalo naďalej, ba niekedy sa mi vidí, že sa ešte zvýraznilo, je odpor mäsožravých spoluobčanov k takémuto spôsobu stravovania. Stačí, aby som v nejakej spoločnosti utrúsil nesmelú poznámku, že si prosím niečo bez mäsa, či mäsových výrobkov a hneď sa nájde minimálne jeden vrták, ktorého moja prosba pobúri. Je pritom jedno, či ide o spoločnosť priateľov, známych, či neznámych osôb. Či som v práci, alebo niekde na výlete. Jednoducho mäsožraví ľudia sa prejavujú neodbytnou potrebou vegetariána zosmiešňovať. Neustále naňho rôznymi nápadnými poznámkami upozorňovať, či priamo ho provokovať až po názorné ukážky typu: aha, toto stehienko, aha, ako sa doň zahryznem! V podstate mi je srdečne jedno, do čoho sa ľudia v mojom okolí zahryznú. V pohode prejdem bez povšimnutia všakovaké mäsové výpary či vône. Jednoducho neohŕňam nos. Ba niekedy som bol až natoľko tolerantný, že aby som nevytŕčal z davu, nejaké mäso len tak na oko som akože zjedol, aby nik s témou vegetariánstva nezačínal. Lenže vždy som na to doplatil. Moje telo odvyknuté na mäsové výrobky reagovalo vždy prudkým znížením imunity môjho organizmu a skončilo to mojím ochorením. Proste od istého času som sa zapovedal, že mäso ani zo slušnosti do úst nedám, lebo bežne ho nekonzumujem, nechutí mi a po jeho požratí som chorý. Na čo by som to teda robil? Aj na agresívnych mäsožravcov som sa naučil reagovať pokojne bez snahy zmeniť ich stravovacie návyky. Napriek tomu oni na mňa útočia ako pirane naďalej. Možno ich to po tomto mojom priznaní prestane baviť. Aspoň v to dúfam. Prosím vážených mäsožravcov, aby si naďalej pochutnávali na vyprážanom bravčovom rezni, či na hovädzom steaku. Ja im ho nijakým spôsobom nezávidím. Zároveň ich prosím, aby mi oni nezávideli moju brokolicu, karfiol, paradajky, šaláty a najväčšiu lahôdku po cibuli a cesnaku akú poznám - a to žihľavu. Keď som bol dieťa, nechápal som správanie húsat na dvoroch mojej rodnej dedinky Krásnej nad Hornádom. Tie sa šli podusiť od dychtivosti ako hltali obarenú žihľavu, ktorú im gazdiná hodila na dvor. Vždy sa pri tejto predstave húsat drhnúcich sa žihľavou usmejem, ak sa dostanem do lesa a naďabím na krásny žihľavový záhon, do ktorého sa s chuťou pustím. Naozaj platí, že nielen chlebom je človek živý, lebo dobrá čerstvá žihľava je fantastická pochúťka, avšak iba ak viete, ako ju máte skonzumovať, aby ste sa pritom nepopŕhlili na bizarných miestach, k akým patria časti ľudskej tváre, či pier a jazyka. Existuje na to špeciálna technika konzumácie. Nuž ale na čo ju vysvetľovať mäsožravcom, že áno? Až raz som začal tému žihľavy a jej jedinečnej chute spomínať v spoločnosti, kde bol aj jeden môj známy pochádzajúci pôvodom z Ruska. Ten sa veselo zasmial a začal rozprávať plynule o technike stolovania, akú poznajú naozaj len tí ľudia, ktorí bežne žihľavu v surovom stave konzumovali. Potešil som sa, že mám spriaznenú dušu a spýtal som sa ho teda, kde a kedy žihľavu takto konzumoval? Jeho odpoveď bola prostá: Stano, som pôvodom obyčajný chlapec z Ruska a žihľava bola našim druhým chlebom, inak by som asi ani neprežil. Zahanbil som sa, kým u nás sme vegetariánmi viac menej z rozumu, niekde je to otázka prežitia. Môj známy Rus mi hovoril, že čo mu otec neprepil, to mu mohla mama dať, ale veľa chleba preňho nemala a rovnako na tom boli aj jeho vrstovníci. Preto chodievali na žihľavu ako na pochúťku a ňou si dopovali hladné detské bruchá.

S vegetariánstvom som koketoval už dávnejšie. Bolo to pod vplyvom môjho “guru” ako som volal kolegu z práce Ivana Kováčika z Martina. Ten mi nosil do vydavateľstva, kde sme spolu pracovali, vlastné výrobky. Šlo väčšinou o šamanské placky, ktoré vyzerali ako preglejka, keďže mali už na prvý pohľad podobnú štruktúru. Čo bolo zvláštne, tie placky aj chutili ako preglejka, aj keď preglejku som v skutočnosti ešte nejedol. Ivan vybehol na obed pred budovu vydavateľstva a našklbal na trávniku bylinky, ktoré podával k tejto preglejkovskej pochúťke. To bol ešte hlboký socializmus, ale vegetariánstvom už dávno vtedy žili moja sestra s manželom. Švagor sa dostal k brožúrke socialistického ministerstva zdravotníctva, kde sa písalo o najškodlivejších potravinách predávaných v dobovej obchodnej sieti. Pokiaľ si pamätám, na prvom mieste našiel kurča, potom kdesi ďalej mlieko a mliečne výrobky, či údeniny a až potom tabakové výrobky s alkoholom. Z týchto informácií vyplývalo, že dať si cigaretu a zapiť ju pivom bolo zdravšie, než zjesť vyprážané kurča a zapiť ho pohárom mlieka. Švagra to vzalo natoľko, že prešiel až na vegánsku stravu. Tak ďaleko som vtedy predsa len nezašiel. Ba naostatok som sa vegetariánskeho stravovania vzdal. Nebolo to preto, že by mi klobása voňala viac než šošovicové placky. Jednoducho vegetariánstvu vtedy naša obchodná sieť nefandila. Kúpiť sóju a sójové výrobky bolo priam nemožné. Zabávať sa s mletím biologicky dopestovanej pšenice a výrobou vlastnej múky, ako robil bežne môj už spomínaný guru, na to nebolo času v behu rýchleho spádu života. Takže som sa prispôsobil dobe, kým sa doba neprispôsobila mojim predstavám. Dnes už nakupovať sójové výrobky nie je nič ťažké a nevyžaduje si vegetariánsky spôsob života ani iné nadľudské výkony. Takže som plynule prešiel na tento spôsob stravovania. Dokonca aj v reštauráciách, jedálňach, či vývarovniach dnes bežný vegetarián nájde dostatočnú ponuku jedál, z akých si vyberie. Jediné, čo zostalo naďalej, ba niekedy sa mi vidí, že sa ešte zvýraznilo, je odpor mäsožravých spoluobčanov k takémuto spôsobu stravovania. Stačí, aby som v nejakej spoločnosti utrúsil nesmelú poznámku, že si prosím niečo bez mäsa, či mäsových výrobkov a hneď sa nájde minimálne jeden vrták, ktorého moja prosba pobúri. Je pritom jedno, či ide o spoločnosť priateľov, známych, či neznámych osôb. Či som v práci, alebo niekde na výlete. Jednoducho mäsožraví ľudia sa prejavujú neodbytnou potrebou vegetariána zosmiešňovať. Neustále naňho rôznymi nápadnými poznámkami upozorňovať, či priamo ho provokovať až po názorné ukážky typu: aha, toto stehienko, aha, ako sa doň zahryznem! V podstate mi je srdečne jedno, do čoho sa ľudia v mojom okolí zahryznú. V pohode prejdem bez povšimnutia všakovaké mäsové výpary či vône. Jednoducho neohŕňam nos. Ba niekedy som bol až natoľko tolerantný, že aby som nevytŕčal z davu, nejaké mäso len tak na oko som akože zjedol, aby nik s témou vegetariánstva nezačínal. Lenže vždy som na to doplatil. Moje telo odvyknuté na mäsové výrobky reagovalo vždy prudkým znížením imunity môjho organizmu a skončilo to mojím ochorením. Proste od istého času som sa zapovedal, že mäso ani zo slušnosti do úst nedám, lebo bežne ho nekonzumujem, nechutí mi a po jeho požratí som chorý. Na čo by som to teda robil? Aj na agresívnych mäsožravcov som sa naučil reagovať pokojne bez snahy zmeniť ich stravovacie návyky. Napriek tomu oni na mňa útočia ako pirane naďalej. Možno ich to po tomto mojom priznaní prestane baviť. Aspoň v to dúfam. Prosím vážených mäsožravcov, aby si naďalej pochutnávali na vyprážanom bravčovom rezni, či na hovädzom steaku. Ja im ho nijakým spôsobom nezávidím. Zároveň ich prosím, aby mi oni nezávideli moju brokolicu, karfiol, paradajky, šaláty a najväčšiu lahôdku po cibuli a cesnaku akú poznám - a to žihľavu. Keď som bol dieťa, nechápal som správanie húsat na dvoroch mojej rodnej dedinky Krásnej nad Hornádom. Tie sa šli podusiť od dychtivosti ako hltali obarenú žihľavu, ktorú im gazdiná hodila na dvor. Vždy sa pri tejto predstave húsat drhnúcich sa žihľavou usmejem, ak sa dostanem do lesa a naďabím na krásny žihľavový záhon, do ktorého sa s chuťou pustím. Naozaj platí, že nielen chlebom je človek živý, lebo dobrá čerstvá žihľava je fantastická pochúťka, avšak iba ak viete, ako ju máte skonzumovať, aby ste sa pritom nepopŕhlili na bizarných miestach, k akým patria časti ľudskej tváre, či pier a jazyka. Existuje na to špeciálna technika konzumácie. Nuž ale na čo ju vysvetľovať mäsožravcom, že áno? Až raz som začal tému žihľavy a jej jedinečnej chute spomínať v spoločnosti, kde bol aj jeden môj známy pochádzajúci pôvodom z Ruska. Ten sa veselo zasmial a začal rozprávať plynule o technike stolovania, akú poznajú naozaj len tí ľudia, ktorí bežne žihľavu v surovom stave konzumovali. Potešil som sa, že mám spriaznenú dušu a spýtal som sa ho teda, kde a kedy žihľavu takto konzumoval? Jeho odpoveď bola prostá: Stano, som pôvodom obyčajný chlapec z Ruska a žihľava bola našim druhým chlebom, inak by som asi ani neprežil. Zahanbil som sa, kým u nás sme vegetariánmi viac menej z rozumu, niekde je to otázka prežitia. Môj známy Rus mi hovoril, že čo mu otec neprepil, to mu mohla mama dať, ale veľa chleba preňho nemala a rovnako na tom boli aj jeho vrstovníci. Preto chodievali na žihľavu ako na pochúťku a ňou si dopovali hladné detské bruchá.

avox, nebuď tak přísná, každý z nich je jiný typ! Jsou oba švarní šohaji :o))

tak mi to nedalo... Stano 42. Aleš 44... co jsou to dva roky v životě mužů, kteří přece nestárnou? Jo kdyby byli o 20 let starší... :-))

tak jo...

"nekontoluj" je, jsou bezva!! :o))

na rozdíl od Stana na fotkách vypadám podstatně starší :o) ale i tak se červenám, budu si muset zkontolovat vnady :o)

Stano Háber, pokud je to ten, co ho má Jarmila ve své "Čajovně" na fotce, je teda fakt nádherný chlap. Bohužel, moc mladý:o)) To aleši-nováku, Ty máš pro mne ty správné vnady!

tak vida, nikdy bych neřekl, že Stano Háber je vegetarián...vypadá jako úplně normální člověk :o)

Háber - Teba by som ozaj chcela vidieť, ale nie kvoli tomu, že si vegetarián, ale kvoli tomu, že musíš byť aj fajn chlap :o)) Na svoju obranu chcem povedať, že ja tiež mam rada vegetariánsku stravu a mám aj svoju kuchárku napísanú, kde je najmenej stodvacať receptov pre vegetariány. Moj synovec vždy vraví, že len ja viem takto dobre vegetariánsky variť a to ma teší. Robinie - já miluji zeleninová jídla, vůbec nemusím mít maso, umím si udělat výborné pochutiny ze sojového masa,z tofu, teplá i studené saláty, třeba i ovocné s tofu, jsou výborné. A sýrový salát, do kterého nastrouháš uzené fofu, nemá chybu. Já jsem prostě jen reagovala na tu povídku Květoně, která mě tak pobavila a ihned se mi před očima mihla ta představa mého známého vegetariána-nevegetariána. Ale, díky Vám za komentáře . Všem.

som roky rokúce vegetariánom a takéto chúťky nemám a vôbec tak nevyzerám - spýtaj sa Jarmilky M. :)))

Moje dcera je vegetariánka... vadila jí představa, že jí živého tvora a že musel zemřít. Dá to docela fušku, vymyslet pro vegetariána plnohodnotný jídelníček, ale postupně jsme se propracovaly ke spoustě dobrých - tím myslím chutných - receptů a musím se přiznat, že dneska raději vařím vegetariánská jídla než masitá. Sama se nezříkám kusu masa, moji synové mají maso rádi, máme v rodině i "masotariány", pro něž je nejlepší zákusek vepřový řízek a poctivě vyhodí z talíře vše, co se zelená, přesto si myslím, že okusit čas od času něco vegetariánského by nám všem jen prospělo.

jaképak následky, u vás se snad neříká, že až tlustí budou hubení, hubení budou studení? :-))

aleši- hlavně,že Tě to pobavilo :o))

úplně to vidím jako němou grotesku...:o)

on sa može človek aj "prežírat" len mu nesmú vadiť tie následky, ktoré to so sebou nesie :)

Čoěk má jíst to, na co má chuť. Akorát se tím nesmí přežírat, no :-)))

Peachus Ksheery - fakt jim ten veget závidím, potřebovala bych ubrat pár kilo a nedaří se mi, zkouším jíst jako oni, nechutná mi a pak mám blbou náladu, takže si moc nevegetuji :o))

Diano, díky za tip. Asi jsem se moc nezavděčila, ale nevadí, zato jsem se docela pobavila.

já mám vegetariána synovce a ten se tedy asi vymyká, protože hlad má pořád a je rád, když může něco zobnout. Ale,já jsem to napsala spíše jako dojem z jednoho,rádoby vegetariána, který potajmu jí úplně všechno a myslí si, že to o něm nikdo neví. Pokud se to vegetariánů dotklo, tak se omlouvám.

po prvé - tak im treba a po druhé si myslím to isté čo avox

já ti nevím, nejsem vegetarián, ale myslím, že přesvědčeným vegetariánům se pohled do výlohy masného krámu spíše ekluje... :-)

chacha, moc vtipné! Taky takové znám! Pobavilo T***

máš velice, velice mylné představy ;-)