Kvapka

Už nie, nechcem pochopiť svet,

už nebudem brať prírode posledný kvet.

Pravdu v skutku nemám rád

Duša moja, čo sme to spravili,

bolesť tajna a neznáma zlosť

sedí v duši srdce, nevítaný hosť.

Slnko znova spáli tmy šat

keď ráno prichádza ohňa nástup

zhasiť nádej noci.

Nemožno ukryť ani odhaliť,

nemožno nájsť a nezažiť

výlet mysľou do hĺbky sna.

V tom malom kúsku sveta,

v jeho kráse a prostote

sedí života kvapka žiarivá

už len sňať ju bozkom jemným

ten dar, čo pripomenie smäd

...bude dnes asi jediný