Za všechno děkuji

Robíš to správne, lebo naozaj treba ďakovať aj za to najmenšie - za to čo pripadá automatické, tak ako napríklad za vzduch, ktorý dýchame, za vodu, ktorú pijeme a za ľudí, ktorých stretávame a ktorý nás učia buď svojou múdrosťou, resp. svojou hlúposťou a svojimi chybami...ďakovať sa oplatí aj za vtáky v povetrí, ktorý svojím spevom ale aj trusom na kabátoch prinášajú šťastie. Pekne si to vyjadrila...bolo tam nekonečne veľa krásnych prechodov, skvelých veršov a rýmov... plno citu, nehy a vyznaní...za úprimnosť, za otvorené dvere do Tvojej duše, mysle...., čiže do Teba samej...nemôžem inak...(+) Mám rád úprimnosť, nehu, vyznania.... všetko to čo tu bolo!