Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

.ach sestra

27. 06. 2010
5
5
817
Autor
dandan

 

Píšem ti, ako som ti sľuboval Jana. Veľmi mi chýbaš. Je to tu naozaj zlé. Už štvrtý deň sme uviaznutí v zákopoch, stále prší. Je zima. Len ťažko udržím v skrehnutých prstoch pero. Chýbaš mi. Pamätáš ako sme sa nahí kúpavali v jazere za domom? Bolo tak teplo, tak horúco, a ty si navrhla aby sme sa vyzliekli. Je mi ťažko na duši, Jana. Chcel by som byť s tebou, to ty ale určite vieš. Neviem čo ti mám ešte napísať. Opatruj sa.


Porcelánovo bielu pokožku úzkostlivo schovávala pred slnkom. Odetá v čiernych šatách stála nad hrobmi rodičov. Bola ešte mladá, v hlúčiku rodinných priateľov pôsobila celkom ako dieťa. Bez pohnutia v tvári prijímala kondolencie zúčastnených. Ktosi ju chytil za rameno.
„Bude to dobré, Jana!" Zadívala sa do tváre svojho brata.
Prišlo jej to zrazu všetko ľúto, bol taký silný, srdevúco sa mu rozplakala v náručí. Smútoční hostia, cítiac sa odrazu veľmi trápne, s ostychom odvracali tváre od nešťastných súrodencov. Bol to taký pekný pohreb, oni si poradia. On už má osemnásť, dokáže sa o sestru postarať.
Sú to už tri dni čo zostali sami. V dome je ticho. Jana nespí. Sedí v kuchyni pri dohorievajúcej sviečke, zádumčivo pozerá na stôl. Toto je obrus, ktorý vyšívala mama, z týchto pohárov čo mala tak rada, zostal iba jeden. Napila sa. Vzdychla si.
„Už je to tretia noc čo nespíš." Strhla sa, vo dverách stál brat.
Je taký smutný, pomyslela si. „Nemôžem." Odvrátila sa, aby nezbadal ako jej tvár krúti od plaču.
Podišiel k nej. „Netráp sa." Objal ju.
„Môžem k tebe?" Spýtala sa ho potichu.
Mlčky ju zdvihol zo stoličky, pohladil po kučeravých vlasoch. „Som pri tebe, moja malá sestrička, som pri tebe." Zhasol sviecu a niesol ju k sebe do izby.


Ahoj Jana. Prepáč mi, že som sa tak dlho neozval. Ležím v lazarete. Nie, nestrachuj sa, som v poriadku, len pár šrapnelov v nohe, aj tie sú už preč. Naozaj sa teším, ako sa spolu prebehneme, dáme si preteky až k Milnerovmu domu, a ja vyhrám ako vždy. Uvidíš. Zomrel Peter. Áno, ten Peter z vedľajšej ulice. Videl som, ako mu výbuch odtrhol nohy, jeho krv mi stekala po tvári, nevýslovne kričal. Kričal, reval:...mama?...mama kde si?... bože Jana... Ale už je to všetko preč, pustia ma domov. Pustia ma domov hneď ako to bude možné. Chýbaš mi. Chcem byť s tebou.


Smiali sa ako malé deti. Šteklila ho všade, úplne všade.
Odrazu zmĺkol. „Prestaň!"
Zarazila sa.
„Prosím." Povedal už miernejšie.
Prekvapene sa na neho zadívala. Mal rozhorúčené oči. V pomykove odvracal tvár.
„Stalo sa niečo?" Ticho sa opýtala.
Neodpovedal. Odvrátil sa na druhú stranu postele, čudne pokrčený. Chytro sa prikryl.
„Spi už!"


...už sa viem postaviť, Jana, uvedomuješ si, čo to znamená? Hoci iba s barlami, ale Nina povedala, že mi to ide veľmi dobre. Nina je sestra. Naozaj by sa ti páčila. Má podobné šibalské oči ako ty. Je veselá, vždy večer, tajne, mi nosí cigarety. Na vozíku ma vytlačí na chodbu k oknu a potichu rozoberáme tunajší personál. Vieš, že tu majú doktora, ktorý amputoval prsty na zlej nohe? Dúfam, že sa mu raz nedostanem do rúk. Opatruj sa, Jana.


Nemohla sa naň vynadívať. To ona navrhla aby sa kúpali nahí. Po vyšportovanom tele stekali kvapky vody. Zahryzla si do pery.
„Čo sa hanbíš?" Veselo do nej podpichoval, keď videl ako si cudne zakrývala prsia.
„Nie!" odvetila naoko urazene, a vyskočila mu na chrbát.
Slnko pálilo. Úplne spokojní ležali na jemnej tráve. Prstom mu ľahúčko prechádzala po chrbte. Chytila ho za zadok. Zadíval sa na ňu. Niečo sa v ňom zlomilo. Privinul si ju k sebe.


Som zvedavý čo také dôležité mi nechceš napísať do listu. Nina hovorí, že to bude o nejakom chlapcovi. Je to tak Jana? Teším sa na teba. Už budúci týždeň ma pustia domov. Nina za mnou chodí každý deň, hoci nemá službu. Myslím že ju milujem, má nádherné kučeravé vlasy. Oči sú hlboké, presne ako tvoje. Ach Jana, som taký šťastný. Čochvíľa budeme spolu. Aj Nina sa na teba teší. Tak zatiaľ.


Dočítala list. Utrápene sa chytila za čelo. Svieca v kuchyni dohorievala. Po pamäti prešla jemnou výšivkou na obruse. Vždy obdivovala mamine výšivky. Podvedome si pohladila čoraz zreteľnejšie vyčnievajúce bruško. Vstala. Blikotavé svetlo náhle zhaslo a v nej sa niečo pohlo.


5 názorů

dandan
29. 06. 2010
Dát tip
...dakujem...

Sebastiana
29. 06. 2010
Dát tip
Bylo to tak zajímavé, že jsem si vůbec neuvědomila, že je to ve Slovenštině, ...

Jak píše Edmund - chytí a nepustí. Velice dobré.

LadyLoba
28. 06. 2010
Dát tip
zhltla som ti to i s navijákom - veľmi dobre sa to čítalo

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru