skolióza

všetky oči sú zuzana

jedno ráno sú všetky oči zuzana
zuzana v kúte
zuzana nahá v posteli
zuzana ležiaca
variaca kafe drviaca nožom chlieb

a zuzana omotaná okolo krku
keď ju nesieš v náručí
pretože špitál
a pretože že je jej zle

šepla ti do ucha
sedíš zuzana vedľa teba
čakajúca
ty predklonený
cítiš pach chlóru
rozmýšľaš aké to je nezmyselné

zuzana nepovie nič
nemôže
plná práškov
myslí nemyslí zabúda
vlečieš ju dolu ulicou
schod po schode
a máš strach aby nespadla
pretože pád na hlavu
pád na chrbát
alebo krehká mŕtva zuzana

prežije

ti vraví ti ďakuje
znova a znova
prikyvuješ hlavou
chápeš ju
je prirodzené že ďakuje
si očakával
zuzana sa ťa dotýka
naťahuje ruky za slnkom
uzemnená v koreňoch
si vykrojila listy z hlavy

svoj vlastný papierový svet



ľudia
keď som ju spoznal tak nehovorila
miesto nej hovorili ľudia
že je bláznivá
že je magor
že si raz určite podreže šľachy
alebo že ujde do pekingu
pretože často a rada chodila na miletičku

ľudia....


god bless you
potom pred mnou stála
pohľad uprene zapichnutý
priamo do mojej tváre
smial som sa svojim nepokojom
krvácala z dlaní ako ježiš
krížila si nohy cez moje
a napínala tepny smerom ku mne
obrátená na správnu vieru
odstrihávala si pramene vlasov
a snažila sa mi ich podarovať
bol som jej malý
zahryznutý do hviezdy
nenalíčený
keď som sa skláňal
mädlil jej dlane na rozvŕzganých strunách postele

tyrania
zahryzni si do päste pravej ruky a mlč
keď zvyšky noci rozkladá svetlo náprotivných domov
a ona sa predáva svojou chôdzou
mierne zhrbená zabodáva do tmy
svoje vraj teórie
o tom že
rozdiel medzi otázkou a odpoveďou je intonácia
kašle že na tom kašlem

hovorí hovorí
dlho mi o tom hovorí
v pomalých jazyk prevaľujúcich sa vetách