Kuchynský dialóg pri čistení uhoriek

Kuchynský dialóg pri čistení uhoriek

Žena sa tvárila unudene, umývala uhorky, ktoré o chvíľu naloží. Muž zobral umyté uhorky do veľkého hrnca a začal ich znova systematicky umývať.
– Veď sú umyté, – povedala žena a zdalo sa, že muž len na to čaká.
– Umyté. Cha!
– Vodu máš úplne čistú, vravím, že sú umyté.
– Myslíš si, že všetko vieš lepšie a rýchlejšie. Ale to sa mýliš.
– Keď myslíš… – pokrčila žena ramenami a začala si spievať. Muž by sa aj pridal, ale nemal sluch a cítil sa ukrivdený. Vždy sa tak cítil, keď niekto spieval.
– Spievaš, aby si mi ukázala, že ty to vieš, čo?
– No tak… – obrátila sa na neho žena.
– Keď mi nebolo dopriate mať sluch, nemala by si takto okato vyspevovať, lebo ma to jednoducho uráža! – zvýšil muž hlas a zároveň skríkol, lebo sa porezal, keď chcel nožíkom vyškrabkať malú špinu pri stopke uhorky.
– Budem spievať, lebo sa mi teraz chce, – zaspievala žena a zasmiala sa.
– Nesmej sa, keď som takto diskriminovaný!
No a čo? Ja som diskriminovaná, lebo mám hrubé členky a vždy som chcela mať štíhle nohy s úzkymi členkami, okolo ktorých by som si dala tenkú striebornú retiazku, pomyslela si žena a spievala si ďalej.
– Počuješ? Nespievaj, keď ja nemôžem. Vlastne najviac ma diskriminuješ ty!
– Spamätaj sa a čisti, – strácala žena svoju dobrú náladu, no muž sa len teraz začal domáhať spravodlivosti na tomto svete a v tejto rodine.
– Diskriminuješ ma, – povedal pevným hlasom. – Všimla si si, čo robíš pred spaním?
– Čítam, nie?
– Pred čítaním.
– No dávam si nočnú košeľu.
– Ešte pred košeľou.
– Tak to teda neviem.
– Rozprávaš nášmu psovi rozprávku pred spaním!
– No a čo? Veď je to len taká hra.
– Hra! Vieš vôbec, čo rozprávaš? Len dobre počúvaj! Bol jeden psíček a ten psíček sa volal Dona. Dona je dobrá, čaká, nešteká a prinesie papučku. Páničko jej za to dá kostičku a panička granulky, muchu, cucu a pusu. Teraz už vieš?
– O čo ti ide?
– Takže ja iba kostičku a ty aj granulky, aj muchu, aj cucu, aj pusu! Spočiatku to boli len granulky a pusa. Neskôr si si repertoár rozšírila o muchu a cucu. Takže jasná diskriminácia.
– Si blázon. To je všetko, čím ťa diskriminujem? – opýtala sa žena a ďalej umývala uhorky.
– A potom poriadok. Pes mi vždy odnesie papuču a nikoho to netrápi. Papuča má byť jedna vedľa druhej. Tvoju papuču má Dona pekne položenú na fotelke. Zato moja papuča je buď v obývačke pri radiátore, buď v spálni pod stoličkou. Keď je vo fotelke, navrchu je vždy tvoja papuča a moju nevidieť. Máš väčšiu nohu ako ja, čo som si mal pred svadbou všimnúť. Takto sa mi to vypomstilo pri hľadaní papúč.
– No tak sa pre moje väčšie nohy rozveďme, – začala sa žena smiať, ale muža to len viac dráždilo.
– Alebo poriadok v kredenci! Vôbec ti neprekáža, že nádobku so soľou máš niekedy vľavo a inokedy vpravo? Mýlim si ju s kryštálovým cukrom! Teraz ho predávajú taký jemný, že to skoro nikdy nespozorujem!
– Veď vieš, že cukor je v zelenej a soľ v červenej nádobe.
– Kto si to má držať v hlave? Skúšal som si to zapamätať podľa semaforu. Zistil som, že nádoby by mali byť naopak! Cukor by mal byť v červenej, lebo červená je zákaz. Cukor by sme vlastne nemali konzumovať, nie? Soľ by tak bola v zelenej, lebo bez soli sa človek nezaobíde. Takže soľ by mala byť v zelenej.
– Ja si nádobky nikdy nemýlim, – povedala žena.
– Zato ja musím vždy ochutnávať!
– Keď len toľko, – pokrčila plecami žena a odfúkla si vlasy padajúce do čela.
– A si nedôsledná!
– Môže byť, – zaspievala žena.
– Ale nemalo by to byť, vieš? Všimla si si napríklad, že pri vešaní bielizne používaš štipce rôznej farby?
– No a?
– Nepochopila si ma. Keď vešiaš napríklad tričko, použiješ štipce rôznych farieb! Nie oba žlté alebo červené alebo zelené!
– Asi ti preskakuje.
– Ja to našťastie po tebe preštipcujem. Ale ty nič nezbadáš.
– Už si dočistil? Ukáž… – vzala žena ešte raz očistené uhorky z mužovho hrnca a začala ich klásť do pohárov.
Muž si sadol za stôl a rozložil si Pravdu, v ktorej uverejnili ďalšiu hru sudoku. Bol v nej neporaziteľný.