Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVlaková
Autor
Nadiusha
Sedela sama. Zamračene hľadela na svoje prsty, vlasy jej padali do tváre, niečo si mrmlala a sem-tam prikývla hlavou na znak súhlasu. Za oknami vlaku sa rútila krajina v podobe zelených a blatnatých šmúh, červených a bielych fliačkov.
Vlak začal spomaľovať a ohlušujúco zatrúbil. Vibrovanie zvuku sme cítili až v nohách. Blížil sa most. Dievča sa vyľakane strhlo, prikrylo si dlaňami uši, ale takmer vzápätí nadšene zvýsklo a jej ruky pripomínali vtáky vyplašene plieskajúce krídlami. Divoko nimi zamávala nad hlavou, a potom ich položila na okno. Tvár mala tak blízko špinavého skla, že to vyzeralo ako keby s ním chcela splynúť. Konštrukcia železného mosta tancovala pred oknami a ona zo seba vyrážala nadšené zvuky. Žena vedľa mňa nahlas odfrkla, „blázon“, a znechutene od nej odvrátila tvár, ako keby bola niečo, čo nie je hodné záujmu. Pán oproti ale reagoval úplne protipólnym spôsobom. Ten na dievča celý čas zízal neuvedomujúc si, že aj poleno by v sebe malo viac taktu.
Oceľový treskot ustal, prešli sme mostom, a dievča sa opäť vrátilo k mrmlavému skúmaniu prstov, no bolo akési nepokojné. Občas ňou myklo, nervózne sa obzerala... Po chvíli som o ňu stratila záujem a pozorovala som radšej meniacu sa scenériu za oknami. Mala som predsa dosť svojích starostí, čakajú ma skúšky a pohovor. To čo dievča robí je jej vec. Možno to s niečím ráno prehnala. Jej mrmlanie som odfiltrovala a viac som mu nevenovala pozornosť. Takmer som zabudla, že je so mnou v jednom kupé až do chvíle, kedy sa začal hluk v ňom pomaly stupňovať do úrovne, v ktorej som ho ignorovať nevedela. Dievča sa kolísalo a rukami zmätene búchalo do všetkého naokolo. Pre ňu zrozumiteľné mrmlanie sa teraz zmenilo na, pre nás počuteľné, "úzko, úzko, úzko...". Pripomínala mi jedného klaustrofobika vo výťahu. Ten pobehoval po kabínke, trieskal do stien v snahe rozšíriť si životný priestor, a potom odpadol. Našťastie bola okrem nás dvoch vo výťahu aj nejaká žena, a tá mu pomohla.
Moji spolukupeníci začali pohoršene ohŕňať nosy nad dievčaťom v kúte. Zízali a ona sa pod ich pohľadmi zmenšovala na vystrašené dieťa. Ešte nástojčivejšie si opakovala, že jej je úzko a neviem čo na jej slovách bolo tak nejasné, že muž z miesta vedľa nej sa ani nepohol. Ďalej sedel ulepený na nej, tvár odvrátená. „TICHO!“ zhúkla na ňu tučná kučeravá stará ženská. Dievča sa strhlo, prikrylo uši rukami a jej oči divoko lietali po kupé. Nemôžem povedať, že by po upozornení bolo tichšie, to nie. Bolo vyplašenejšie a vyzeralo ako chytená srna. Môj otec bol poľovník a raz, keď psy pohrýzli srnu, ostala u nás na preliečenie. Tá srna sa vtedy tvárila presne tak ako dievča teraz. Veľké vlhké čierne oči mali mútny pohľad ako z iného sveta a leskli sa strachom. Mladá opäť začala horúčkovite opakovať ako jej je úzko, a tá ženská ju znova zakríkla. Chcela som sa ozvať, ale koniec-koncov, nebola to moja vec. Náhodou by sa ušla jedna aj mne a čo potom? Pôjdem na pohovor s modrým okom? Tak to nie, ďakujem, neprosím. Dievča začalo okolo seba prudko mlátiť rukami. Odtláčalo od seba muža pri nej, snažilo sa bojovať o svoj priestor. Muž sa pohoršene zdvihol a šomrúc odišiel. Chlap oproti mne na ňu vyvalil očiska a nespúšťal z nej pohľad. Myslím, že jeho oči na sebe nejakým spôsobom cítila, a znervóznela ešte viac. Chripľavo a tlmene vykríkla schúlila sa do kútika sedadla a, stále si prikrývajúc uši, sa tam sama chvela ako v horúčke. To už z kupé odchádzala aj kučeravá babizňa nazlostene opakujúc, že s bláznami sa viezť nebude. Na chodbičke sa minula s mladou ženou. Vysoká, štíhla a pekná vošla do kupé a chvatne si prisadla k dievčaťu. Dotkla sa jej pleca ale ono sa prudko myklo. „To som ja, to som ja“, ozvala sa žena nežne. Ovinula ruky okolo jej tela a jemne ju odtiahla od špinavého kúta
13 názorů
Vetsinou posuzujeme dve veci. Za prve jestli byl nejaky zamer textu a jestli se jej podarilo naplnit. Za druhe jestli ten zamer vede k tomu, ze ma text urcitou silu. Rekneme, ze tvuj zamer vysel. To nicmene nemeni nic na tom, ze tomu neco chybi. Ta povidka nema potrebnou silu. Pak se jeste da posuzovat zpusob, jakym je zamer naplnovan, forma a styl. Tady je nejvetsi slabinou styl. Urcite by to chtelo nejak ozivit, mirne pokratit, mirne obohatit. Vyladit takove ty nejasnosti, jako kdyz pises, ze "sedela sama", ale nakonec je z toho kupe plne lidi. Zajimava diskuse, verim, ze byla prospesna.
vpohode.... veď aj o to ide na tomto portáli...o výmenu názorov... neber to tak že by som ti chcela niečo nahovoriť, tak to tu proste chodí a ty si z toho môžeš niečo zobrať alebo nemusíš
nech sa ti darí
Zaverom toho vsetkeho je nic. Ja som mala svoj zamer, ty v tom vidis nedostatky, nevypisanost atd... Skratka, jasny priklad nezhody v nazoroch dvoch stran.
Boli diela, ktore som sem hodila, ale neskor som ich vymazala, pretoze boli mimo. Za toto sa ale nehanbim, neupravujem, akurat dopisem zaver.
Co sa tyka autizmu, obmedzenosť u mna nehladaj. Mozem ti poskytnut spoved z prvej ruky, ake je to mat jeho vysokofunkcny ekvivalent. Tu ti ale dat nemohla moja rozpravacka, nakolko je zaradena medzi neurotypicku väcsinu a u tej hlboke pochopenie autizmu nikdy nehladaj.
ide skôr o to ako je text napísaný..v tomto prípade nespĺňa to, čo o ňom tvrdíš ty, jedna vec je tvoj autorský zámer, druhá vec je, akými prostriedkami tento zámer dosiahneš.... podľa mňa je text nedopracovaný a to nie je vec vkusu alebo niečo podobného...
lebo obmedzenosť hlavnej postavy nevyplýv z jeho zmýšľania alebo mentálnej zaostalosti (vezmi si trebár poviedku Neprebudený) ...v tomto prípade ide o tvoju obmedzenosť, čo sa týka ľudí a zerjme aj toho autizmu....
...z rozprávania sa ale zdá, že ide o mladú ženu a nie o dieťa.... to je už podľa mňa dosť veľký zádrheľ....
Dobre, idem na to takto:
Predstav si samu seba na mieste rozpravacky. Sedis v kupe, vedla teba vystraja dieta s poruchou autistickeho spektra. Okrem nej su v nom este aj dalsi, pre teba uplne neznami ludia. Toto, to vystrajanie, je pre nich vyhrotena situacia. Ako pozorovatel im do hlav nevidis, vidis ako sa spravaju prave teraz. Vnima ich, hodnoti a posudzuje (ved kazdy iklinuje k skoremu posudzovaniu bez poznania pozadia veci).
Zmyslanie rozpravacky je take ake je. Vsedne. Na zaklade jej zmyslania mas dospiet k tomu aka ta rozpravacka je- obmedzena. Zaver, ktory sa neviem v ktorom pekle stratil, mal poukazat na to, ako rychlo dokazala zabudnut na neprijemnosti (dievca malo spät svoj dozor, bolo pokojne) a zas sa vratila do vsedneho normalu. Rozpravacka to cele brala ako nie velmi prijemne, jemne otravne spestrenie nudnej cesty.
Ponimajes uzhe?
nemá schopnosť do nich vidieť, ale vníma a hodností, posudzuje...ale to by si musela postavy postaviť do nejakých konkrétnych, vyhrotených situácií..navyše zmýľanie rozprávača mi príde dosť obmedzené, akoby si nevedela dokončiť, rozviť myšlienku ktorú si začala a myslím, že to nie je problém dnešných ľudí ale autorky textu
Rozpravacka nema schopnost vidiet do mysli jej spolucestujucich. Ona iba komentuje skutocnost. Podava to zo svojho pohladu, so svojimi myslienkami.
A az teraz ked si spomenula zaver, som si uvedomila, ze mi vazne chyba- mozem znova prepisovat, ono mi ho sem system nezaratal.
čiže účelom tohto textu je vlastne, že nemá žiadny účel... to akí sú ľudia, aký je svet vidíme v televízii, čítame v novicnáh na internete, ale bez nadhľadu a skreslene, možno sa nám potom zdá, že je všetko totálne naprd... ale ty to môžeš samozreje potvrdiť alebo poprieť, alebo môžeš ukázať že nie všetko musí byť nutné také aké je ....
....možno sa cestujúci dievčiny boja, cítia k nej odpor a súcit, mali pri tom hlavy plné vlastných starosí, ale to musí byť cítiť...
mala dosť priestoru na načrtnutie vzťahu "pomätenej" divčiny a spolucestujúcich z pohľadu rozprávača
...myslím, že text nemusí nutne podávať riešenie alebo nejaké odpovede, ale na jeho konci by sa malo niečo zmeniť, niečo čo pohne čitateľom
Text je taky aka je väcsina dnesnych ludi. Nema posobit vypisane, nema posobit detailne, nema posobit mäkko, nema posobit na city, nema posobit na nic. Rozpravackou textu je obycajna bezna a mlada zena, majuca vlastne starosti, nestarajuca sa o okolie. Zaujme ju len to, co ju na chvilu vytrhne z monotonnosti, ale takmer okamzite o to straca zaujem. Riadi sa pravidlom- kazdy ma svoje, preto sa dievcata nezastala, aj ked v mysli, s riesenim situacie ostatnych v kupe nesuhlasila.
Taky su ludia dnes. Ignorantstvo (rozpravacka), riesenie situacie bez potrebnych faktov (kriciaca zena) a absolutna neochota pomoct (prakticky vsetci cestujuci v kupe). Okrem toho textom poukazujem na to, ako sa väcsina "normalnych" ludi pozera na tych, ktori su ini.
Autorka uznava, ze sa ma na com zlepsovat, ale v tomto pripade presne vedela, co sposobom pisania chce povedat.
text pôsobí strašne nevypísane akĺže po povrchu... čaro umeleckej literatúre je aj v tom, že jednu a tú istú situáciu by kaží popísal inak, aj od toho sa bude odvíjať jej vierohodnosť ... toto bohužial neobstojí ani len ako záznam, ak sa chce autorka zlepšovať....
Jako záznam té situace je to napsané docela dobře. Myslím, že jsi slovy dokázala navodit atmosféru, panující v těsném okolí pomateného člověka a asi i jeho (její) pocity. To, co vidím jako nedostatek té povídky, je skutečnost, že nevím, co jiného, než pouhý popis té události, by měla čtenáři přinést. Mělas-li při psaní nějaký další záměr, pro mě zůstal skrytý. Četlo se to dobře.