Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Obyčajny den

01. 04. 2002

1593

Autor

Maristella

rozbehla sa

po lúke

hýrila farbami

celá roztúžená

kosila

kvety

stínala hlávku po hlávke

až mala plnú náruč

hláv

mohla sa nimi celučká

obsypať

a mohla aj celá

hýriť

s kvetmi

zostal len šklbanec

boli to fialky

či chryzantémy

neviem

vôňa ich neprezradí

no aj tak

kosa patrí na kameň

a kvety

na pomník

cosmosphereX

02. 05. 2002

Dát tip

ten záver som nečakal......kvety na pomník?????? Trošku ma to metie....:)

Bix

04. 04. 2002

Dát tip

páči sa mi, ako to plynie a stupňuje sa, žije to a má to vnútorné napätie, ktoré zastavíš na konci pomníkmi, čo vovoláva nečakaný dojem potešilo, vitaj na písmakovi ! :o))

Ribi

04. 04. 2002

Dát tip

behaj! vpred! --- posmelený prvými krokmi --- letím (nikto nepovie nie)

Áno, súhlas s dablikom... v tejto je najviac poetickosti a zároveň najviac významov... aj je ich ťažko všetky zadefinovať, proste ich len tam cítim a tuším! Plná náruč hláv - super obraz! Finále posúva text trochu do filozofickosti. tip a zaraďujem do nášho klubu (tvoja prvá)!