Sklamanie

november 2016

Nedeľa prebieha nekonfliktne. Petra vo svojej izbičke, ja vo svojej, stretávame sa len pri raňajkách a pri obede. Poprosí ma, či by som jej nenahrala videjko pre Petra A., chce mu poďakovať za pesničku a za rady, ktoré jej dáva do života a len vďaka nim je tam, kde je. Posadím ju teda k poličke s adventným vencom a sviečkami, prednesie svoju reč, aj mu zaspieva. Vyberiem kartičku z foťáku, vložím ju do jej noťasu, trošku má nervičky, kým príde na to, ako ďalej, ako ho umiestniť na fejs, ale nestráca trpezlivosť a nakoniec, hoci s nadávaním, dielo úspešne zavŕši. Je to tam! Už len čakať, kedy sa Peťo prihlási a ocení jej prekvapko.

Popoludní mi zazvoní telefón.

„Telepatia funguje aj s mojim bratom?“ smejem sa. „Intenzívne som na teba myslela, cítil si to?“

„Renáta ide pre mamu, berie ju k nám, zastavila by sa aj pre teba. Prídeš na partičku scrabble?“

„To vieš, že áno, rada!“

„Bude chcieť ísť aj Petra?“

Miesto odpovede sa zasmejem.

„Chápem. Je to na tebe. Tak za hoďku sa nachystaj.“

Sú dve možnosti. Petra odmietne ísť, čo sa stáva takmer pravidelne, neznesie malého bratranca, alebo pôjde a bude peklo, ako naposledy u nás. Ja by som si to tak rada užila! Pre istotu sa jej nepýtam. Z telefonátu vyrozumela, kam sa chystám, nemá nič proti, dobrá nálada z očakávania Petrovej reakcie pretrváva.

Švagrinká nachystala obložené chlebíčky, upiekla vynikajúci slivkový koláč s mrveničkou, napchávame sa, klebetíme, smejeme sa, kým sa dostaneme k hre. Moja osemdesiatsedem ročná mama a desať ročný synovec sú pre mňa silnými súpermi, obaja sú na svoj vek nadpriemerne šikovní. Pekelne sa sústredím, keď ma vyruší esemeska. Filip mi podáva mobil: „Peťa píše.“

„Peťo je idiot bez kúska rozumu a tolerancie, neboj, na nete som s ním skončila, ale aj som si to odrevala,“ čítam.

Nechápem. Peťo?! Ten čo mu poslala poďakovanie? Čím a ako sa mu podarilo uraziť ju?!

Zavolám jej: „Čo sa stalo, Peti?“

„Ale, Peťo zo stacionára. Ten, čo sme si včera celý deň písali. Aká som bola rada, že konečne mám chlapa. Myslela som, že ma ľúbi. A takto sa zachoval.“

„A čím konkrétne ti ublížil?“

„Chcel ma sexuálne zneužiť.“

Je mi do smiechu, ale ovládam sa, Petra je v tomto smere veľmi naivná, ktovie, čo si predstavuje pod sexuálnym zneužitím.

„Peti, už nebudem dlho, doma sa porozprávame, dobre?“

Prichádzam domov okolo ôsmej, milo ma prekvapila. Už bola vo vani, aj hlavu si sama umyla. Vraj potrebovala zo seba zmyť to sklamanie z Peťa.

Ustavične na neho nadáva, aká je rada, že tento týždeň nepríde, má rehabilitácie. Sondujem, či je skutočne dôvod na takúto zlobu.

„Neviem zaujať stanovisko. Možno by som mohla, keby si mi ukázala vašu korešpondenciu,“ skúšam.

„Ver mi, bolo by ti z toho zle.“

„Dával ti nejaké neslušné návrhy?“

„Posielal mi svoje sexistické fotky,“ nakoniec z nej vylezie.

„Máš na mysli jeho nahé fotky?“

„Áno. A chcel to aj odo mňa. Ja som sa tomu diplomaticky vyhýbala, menila tému, ignorovala ho a on stále naliehal. Písal, že deväť rokov nemal sex, predtým bol zvyknutý každý deň, aby som to pochopila. Nakoniec som ho musela zablokovať.“

„Peti, som rada, že si mi to povedala. Naozaj. Ďakujem ti za dôveru. A som na teba hrdá, že si sa takto zachovala a dala mu najavo, že ti toto nevyhovuje. Ty hľadáš vzťah, kamarátstvo, priateľstvo, porozumenie, nie sex.“

„Ani som mu nestihla napísať, že môj psychológ mi povedal, že potrebujem ešte psychosexuálne dozrieť.“

„Petra, Peťo je mladý muž, ktorý sex potrebuje. Neber ho zasa ako nejakého úchyla. Je dobré, že sa vyjasnilo hneď na začiatku, kto čo očakáva. Možno si zle vysvetlil tvoje nadšenie, po prvom stretnutí. To, že si sama vyvinula iniciatívu, zistila kontakt na neho. Veľmi rýchlo si dala najavo svoje sympatie. Hovoríš, keby ťa ľúbil. Ale stretli ste sa jediný raz. Aby ťa ľúbil a rozumel tvojim pocitom, by ste obaja potrebovali oveľa viac času. Peťo si môže nájsť na nete dievčatá, ktoré mu ochotne pošlú svoje nahé fotky a ty počkáš na chlapca, ktorý sa nebude so sexom ponáhľať. Stalo sa, netráp sa preto. Nabudúce budeš možno vďaka tejto skúsenosti opatrnejšia, nebudeš sa tak ponáhľať so svojim vyznaním.“

„Poviem to Alenke, nech si ho podá, keď príde o týždeň!“ vyhráža sa.

„Peti, môžeš sa o tom s Alenkou porozprávať. Ale medzi štyrmi očami. Nemusí o tom vedieť celý stacionár. Ona Peťa pozná, poradí ti, ako sa k nemu správať. Nemusíte na seba zazerať a prestať spolu komunikovať. Alenka sa iste porozpráva aj s ním. Po týždni vychladnete obaja, je dobre, že tam teraz nebude.“

Ona ma počúva. Nekričí, že jej nerozumiem, nehnevá sa!

Večer sa pritúli, aj pusinku na líčko dostanem.

Ráno ešte pofrfle na Peťa, ale viac žije očakávaním na reakciu Peťa speváka.

„Dnes ráno sme sa ani nepohádali. Peťo to prebil,“ usmieva sa.

Radšej sa nepýtam, ako to myslela. Keď sa má na koho hnevať, nehnevá sa na mňa? Na tom nezáleží, hlavne, že je pohoda.

V autobuse ju pripútam na mieste pre vozíčkara, sadám si oproti nej. Usmieva sa na mňa a celou cestou šteboce. Nakláňam sa cez pultík, aby nemusela kričať, aj tak sa jej hlások rozlieha autobusom. No a čo? Nebudem ju tíšiť. Rozpráva o hudbe, o spevákoch, pesničkách, sem tam mi zanôti, aby som vedela, ktorú má na mysli. Teší sa na premiéru ich divadielka, už sa blíži.

„Peťa, škoda, že som nezobrala foťák. Dnes je na teba taký pekný pohľad. Ako sa smeješ, rozprávaš, radosť pozrieť.“

Otváram dvere, Katka nám beží v ústrety: „Ja ju vyzlečiem!“

„Ďakujem, si milá. Ahojte!“

Odchádzam. Poletuje sneh, ale aj slnko svieti. Ako u nás.

 

 

---