Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKde je jej miesto
Autor
gabi tá istá
Sotva sa usadí do kresla, vidím ten nepokoj, ktorý ňou zmieta. Preloží nohu cez nohu, chodidlom začne prudko pokyvkávať.
„Katka išla zasa za mužom do nemocnice a deti nechala samé doma!“ nedokáže skryť rozhorčenie nad počínaním susedinej dcéry.
„Veď sú už veľké. Koľko majú rokov?“ snažím sa ju upokojiť.
„Pätnásť, štrnásť a päť. Čo na tom, že sú veľké? Mama má byť pri deťoch,“ trvá na svojom.
„Muž ju teraz viac potrebuje,“ trpezlivo vysvetľujem.
„Načo tam pri ňom každý deň vysedáva do polnoci? Tým mu nepomôže,“ vytrvalo pokračuje, akoby ma nepočula.
„No asi ho má rada a chce byť s ním,“ hovorím v snahe zastaviť prúd zbytočných otázok.
Znova ignoruje slová, ktoré nezapadajú do jej myšlienkových pochodov.
„Je to dospelý človek, mal by ju sám poslať domov. Deti sa musia postarať aj o zvieratá, aj o seba,“ vymenúva, „je toho na ne veľa.“
„Je to výnimočná situácia, pochopia to,“ dodávam a len tak sama pre seba: „Aj ty by si mala.“
„No ja toto nechápem!“ zvýši hlas. „Aj zajtra ide do Bratislavy, do sanitky ju nezoberú, tak ide vlakom. No ako mu tam pomôže?! Veď na operačku ju aj tak nepustia.“
Vidím, že nie je ochotná vzdať sa svojej línie, prestanem ju chlácholiť a priamo sa opýtam: „Prečo sa tak rozčuľuješ? Oni vedia, prečo to robia. Keď to tak cítia, neodsudzuj ich. Operácia hlavy je náročná, potrebuje psychickú podporu a ak by sa niečo stalo, vyčítala by si, že s ním nestrávila posledné chvíle.“
Nič. Nenechá sa vyviesť zo svojej „pravdy“ a neúnavne obhajuje svoje stanovisko: „Ja by som to nerobila. Ja by som bola pri deťoch.“
„Ty nie. Pre teba bol muž vždy na poslednom mieste, či bol chorý alebo zdravý,“ pomyslím si a nahlas iba: „Pre deti je dôležitejšie poznanie, že mama stojí v ťažkých chvíľach pri otcovi ako teplá večera. Tento pocit potrebujú do života viac.“
Zatne sa a zaryto nesúhlasne mlčí, pochopila, že je na zlej adrese, tu sa porozumenia nedovolá.
O týždeň zvoní telefón:
„Predstav si, že ten Paľo zomrel,“ oznamuje mama. V hlase sa mieša prekvapenie, sklamanie, aj náznak smútku, s týmto nepočítala, zaskočilo ju to. „Katka išla za ním, niesla mu polievku, rozprávali sa a zrazu...“
Neodpustím si poznámku: „Teraz už vieš, aké bolo dôležité byť pri ňom a nie pri deťoch?“
Reakcia nepredvídaná, žiadne seba obviňovanie, žiadne výčitky, spytovanie svedomia, naopak, vyburcuje ju to k odporu: „Ale veď vtedy nikto nepredpokladal, že to takto skončí!“
21 názorů
gabi tá istá
15. 04. 2020to je také milé, a2a2a, že ...obidva komentáre ma veľmi veľmi potešili a poslednú vetu idem zmazať, s odstupom času vidím, že je tam naozaj zbytočná
Ještě chci poznamenat, že by ty tvé příběhy stály za knížku. Četl bych ji po těžkém dni, abych věděl, jak je na světě i útulně.
Gábinko, rád tě čtu, třebaže ne pokaždé. Ale máš dar velmi krásné přirozené přímé řeči se skvělým rytmem a laskavou linkou. Poslední řádek bych asi vypustil, aby lépe vyzněla jednoduchost, ale současně i opravdovost mamy, která, byť nemá pravdu, je vykreslena tak, že se na ni nelze zlobit.
gabi tá istá
15. 01. 2018Ďakujem za porozumenie, Peťo
Smutné téma, asi každý zažil ztrátu někoho bez rozloučení o to víc pak bolí. Pěkně napsáno Gabi. Tip.
gabi tá istá
15. 01. 2018upupa, nie je to až tak zlé, ešte také sú, ver mi
Zaujímalo by ma, kde ešte žijú ženy, ktoré sa trápia o mužov. Už sa netrápia ani o deti.
Dobre si zaryla, len tak ďalej! Bezprizórnych pribúda, a nemúdrych tiež.
gabi tá istá
13. 01. 2018Ľuboš dnes navážno? Ďakujem! :)
gabi tá istá
13. 01. 2018aleši, 3x žmurk :)
aleš-novák
13. 01. 2018***
gabi tá istá
13. 01. 2018áno, hanka, otec jej zomrel, keď mala 6 rokov
človeka ovplyvňuje rodina, v ktorej vyrastá, ak tam deti nevidia od malička vzájomnú lásku rodičov, byť si oporou v dobrom i zlom, môže sa stať, že nepochopia rovnako ako tvoja mama, asi necítila nič podobné...ak má človek niekoho rád, chce byť s ním, dodávať mu silu, nádej svojou prítomnosťou, pocit, že má pre koho žiť, pre koho vyzdravieť...
*****
gabi tá istá
13. 01. 2018Čudlo, som rada, že ťa zaujal aj prozaický text
gabi tá istá
13. 01. 2018je ti odpustené Jarko :) šikovný si, sám si na to prišiel
gabi tá istá
13. 01. 2018ďakujem vám - Jitka, Andělka, Jarko - nabudúce bez dĺžňa poprosím :)
To zažilo mnoho lidí, mají pak pocit viny do smrti...často ani neví z čeho...moc hezky a jednoduše popsané.Dříve to tak nebylo, umíralo se doma...