Mamin nos

„Ahoj mamula, ledva som to stihla. Práve som sa zobudila, bežím dole k telefónu, aby si nemala strach, keď budem meškať,“ hlásim sa o pol desiatej.

„Ale nie. Veď si presná. A čo si tak dlho spala? Veď dnes svieti slnko. Nie je pochmúrne ako včera. Vtedy je na spanie.“

„Ja ti neviem. Ja keď svieti slnko, som taká natešená, že je pre mňa radosť aj spať,“ smejem sa.

„Mňa od rána svrbí nos, tak som bola nespokojná, či sa ti voľačo nestalo.“

„Ale mami, veď mňa si učila, že keď ťa svrbí dlaň, niečo dostaneš, keď nos, niečo ťa bude mrzieť. To znamená, že sa to týka teba, ty budeš s niečím nespokojná, niečoho budeš ľutovať. Ako ti napadlo, že inému by sa niečo malo stať?“

„Takto to bolo? To mňa by potom svrbel každý deň. Kedy som ja bola so sebou spokojná?“ priznáva sebakriticky, ale s úsmevom.