Nevyspytateľný

Ľudia kolabujú z tepla. Najviac zasahovala záchranná služba v Košickom kraji, najmenej v Trnavskom. Beriem si slová z rádia k srdcu, nebudeme dnes vychádzať von medzi jedenástou a pätnástou. O jedenástej zaparkujeme vozík v garáži, vyrážame z domu až o pol šiestej, slnko ešte stále hreje, ale už nepáli.

„Vybehneme na kyselku, v bufete si dáme langoš, čo povieš?“ pýtam sa Petry.

Vonku automaticky nasmerujem vozík.

„Povedala som, že chcem ísť von, nepovedala som, že na kyselku,“ upozorní ma dôrazne.

„Aha. Prepáč, to som si neuvedomila. Kam chceš ísť?“

„Na hrádzu.“

Prechádzka popri Váhu je príjemná, len by som sa bola navečerala, keby viem, že nejdeme na langoš. Prichádzame na konečnú, pýtam sa: „Ideme naspäť po hrádzi alebo po Hodžovej?“

„Po Hodžovej.“

Zídem dole, prechádzame okolo krytej plavárne, keď počujem neskutočný krik. Spod mosta vychádza chlapík, je otočený chrbtom, nepríčetne vykrikuje. Neviem, či jeho hnev patrí niekomu konkrétnemu, alebo má problém sám so sebou, za podchod nedovidím. Otočí sa, kráča smerom k nám, jeho výbuchy zlosti doznievajú. Hlavou mi beží – vrátim sa? Pobehnem? To by bolo podozrivé. Treba sa chovať prirodzene. Snažím sa ísť čo najviac vľavo, aby som mu nezastúpila cestu, ničím ho nevyprovokovala. Keď sme celkom blízko, vybočí smerom k Petre, zopne dlane, hlboko sa pokloní a povie: „Ahoj!“ Tvár má pokojnú, po hneve ani stopy.

Petra v šoku nevydala ani hlások, pozdravila som za ňu: „Dobrý deň!“

Uvoľnil nám cestu, odzdravil, nemala som odvahu obzrieť sa, či tam zostal stáť, alebo pokračoval.

„To čo bolo?“ pýta sa vystrašená Petra.

„Neviem. Nejaký psychopat. Nepríčetne kričí a v sekunde sa zmení na spasiteľa.“

„Prečo sa mi poklonil?“

„Ktovie. Možno vás považuje za sväté deti a myslí si, že má cez teba bližšie k bohu. Alebo ti chcel vyjadriť úctu. Že si ťa váži, že to nemáš v živote ľahké.“

„Ja som sa tak bála, nevieš si predstaviť.“

„Vidíš. Stále babke hovorím, že práve cez deň chodia čudní ľudia. Včera sme išli z letného kina o polnoci a nestretli sme živej duše. Ona mi vyčíta, že sa túlame po nociach.“