Ondro

„Si predstav, že Dovideňá zaujalo. Napísala som o tom včerajšku, dostalo to dvanásť tipov,“ hovorím ráno Petre.

„A o nás si písala?“

„O vás? Myslíš o tebe a Ondrovi?“

„O kom inom?“

„Nie. Neviem, čo by som napísala. Je to pre mňa taký plochý príbeh, neviem, čím by zaujal. Napíš ty. Možno z tvojho pohľadu je dramatický.“

„Plochý?“ nechápe.

„Plochý. Znamená nemenný, stereotypný, žiadne výkyvy, dokola to isté.“

„Včerajšok sa ti zdal málo dramatický? Keď mi povedal, že by mi bolo lepšie bez neho? Že máme každý iné priority?“

„Je to také detinské. Bez neho? Stretávate sa v centre a tam sa budete naďalej, kým neodídeš do chránenej dielne. Keby si ho nedokopala k nejakej aktivite, nestretli by ste sa ani v tej kaviarni, kde sme vás na hodinku, dve, zopárkrát doviezli. A priority? Ondro nerobí nič. O nič nemá záujem. Iba frfle, že mu matka organizuje život, že ho tatko berie stále do dielne. Rozprávala som sa s mamou. Ustavične sa nudí . Ona sa snaží vymýšľať mu program, pri ničom nevydrží. Antistresovky, krížovky, nič. Tak aké priority porovnáva? Čo je jeho prioritou? Nadáva na matku, že musí o všetkom vedieť, ale nerobí nič pre osamostatnenie. Necvičí. Sám sa nenaje, nevyciká, vo všetkom je odkázaný a pritom vykrikuje, chcem ísť von bez matky! Vidím, ako ho z auta do vozíka otec aj mama nakladajú ako malé dieťa. Nespolupracuje.“

„Veď ja viem. Keď v centre vyšívam, stále sa ma pýta, ešte ťa to baví? Potom sa zašije s Adamom, s tým chalanom dobrovoľníkom a tam sa smejú, obidvaja majú radi taký čierny humor.“

„Zhrňme si celý váš príbeh. Pred dvomi rokmi prišiel medzi vás. Ty si si ho vytipovala, lepší tu nie je, zaľúbim sa do neho. On sa dlho zdráhal, vyhováral sa, že nemôže o vás povedať matke, lebo je klebetná a vedela by o tom celá dedina. A čo? Hanbil by sa za teba? Prečo by to nemal nikto vedieť? Po roku teda mame povedal, že chce ísť s tebou do kaviarne. Píšete si, zavoláte si, podľa mňa ste kamaráti, nimi by ste mohli zostať, keby ste neriešili, keď nie je čo.“

Ticho.

„Priznaj si, že ani ty nie si zaľúbená. Jednoducho chceš niekoho mať, nebyť nezadaná. Koľkokrát sa ti nechce do centra, radšej by si bola doma. Zaľúbení využívajú každú príležitosť na to, aby boli spolu. Tak to nesiľ! Možno sa zaľúbiš v chránenej dielni a možno Ondrovi začneš práve vtedy chýbať, keď ťa nebude mať každý druhý deň za vozíkom.“