Čo som mamu naučila

„Zajtra zase na tú nefrológiu, že za sedem týždňov a tak to rýchlo ubehlo,“ len tak medzi rečou povzdychne mama.

„Vidíš! Ja to nemám ani poznačené. Spolieham sa na Ivanu. Ale pre istotu jej pripomeniem.“

„Nie, nie! Prosím ťa, nič jej nehovor, ona toho má teraz strašne moc, šak vidím jak sa naháňa. Ja som si pozrela autobus.“

„Mami, teraz chceš ísť autobusom? Keď nevládzeš ani na ihrisko, len do záhradky a späť? Od autobusu je to cez celý areál. Potom zaniesť krv do laboratória na opačný koniec a čakať na výsledky. A na autobus. Do Biskupíc ich chodí čoraz menej. To je nad tvoje sily,“ vysvetľujem jej.

„Ale, radšej som ti nemala hovoriť, zvládla by som to nejako.“

„To by teda bolo riešenie! Len by mi niekto zavolal – vaša mamička tu leží, nevládze ďalej, prídite si pre ňu!“

Mama sa rozosmeje a viac neprotestuje.

Píšem Ive.

„Viem, viem, ale plány sa mi rútia, aktuálne som v Bratislave. Skús Renátku, alebo ju preobjednaj na piatok.“

Volám švagrinej.

„Zajtra veru nemôžem, mám dovolenku, ideme s Filipom a jeho kamarátom do Brna, už dlho im to sľubujeme, je mi ľúto.“

Nájdem na nete číslo, volám. Znova a znova, nikto nedvíha.

Telefonujem mame, nech pozrie do karty, či mám správne číslo. Mám.

„Mamula, zajtra nikde nejdeš, pokojne spi, nemysli na to. Preobjednám ťa. Ak sa nedovolám dnes, tak zajtra ráno, určite ti dám vedieť.“

Zaveziem Petru do centra

„Mami, idem z centra pešo, nikto to tam neberie, ale budem ešte skúšať, ak mi nezodvihnú, zastavím sa tam osobne.“

„Takéto starosti vám ja robím. Šak sa hanbím.“

„Prosím?! To my by sme sa mohli hanbiť, že sa málo o teba staráme. Neverím, že niekto iný v deväťdesiatke býva sám, sám si navarí, operie. Keby sa to dozvedela sociálka, tak nám ťa zoberú!“

Mamu to znova rozosmeje a protirečí: „Čoby nie. By si sa čudovala. Aj starší odo mňa. A ja som sa už od teba naučila. Oprala som periny, pekne ich poskladala, žiadne žehlenie. Tie krepové ani netreba.“

Prichádzam do čakárne, na nástenke - zmena telefónneho čísla. Aha. Tak ja môžem vyvolávať. Sestrička bola ochotná , dala nový termín o týždeň, mama je spokojná, čím neskôr, tým lepšie.