Mama vo svojej koži

„Mamuška, je pol desiatej!“ pripomína Petra.

Beriem telefón, mužský hlas mi oznamuje, že účastník je busy.

„Tak babka je hneď ráno bizy, musím počkať.“

Vzápätí ma mama prezváňa. Zavolám jej.

„Gita z Piešťan mi volala! Len sa sťažuje, že si musí sama nakupovať, nikto jej nepomôže. Rudo je už domotaný a strašne zlý, ani sa s ňou nerozpráva. Neviem, čo len nakupuje, keď im obedy vozia. Prehovára ma, aby som si aj ja nechala, ale ja som neni taký jedák ako oni. Mala by som to na obed aj na večeru, nebudem jesť to isté a budem to vyhadzovať? Takto si vytiahnem krabičku, na čo mám chuť. Jana by jej mohla nakúpiť. Že ona je zaneprázdnená. Čo mi to hovorí! Hnilá je! Odkedy prekedy už nerobí, muž chodí ešte do roboty, aj navarí. Som jej povedala, Gabika sa stará o Peťku a stihne mi aj nakúpiť, aj navariť a Jana čo robí? A ja sa s Rudkom celkom dobre v telefóne porozprávam. Myslí mu to ešte. Že to len na ňu je zlý. Nemám rada, keď sa len sťažuje. Počula som, že mi voláš, aj som jej to povedala a ona si stále svoje. Tak som jej potom povedala, že mi volakdo zvoní pri dverách a položila som. Včera bol na dialýze zase ten protivný chlap, čo stále vypráva,“ zmení tému. „Doktorke, sestričke, aj keď pri ňom nikto neni, aj tak sa mu huba nezavre. V sanitke sme ho dobre ohovorili. Aj tá pani, čo sme ju viezli, hovorila, že ju to vyrušuje, ale že on je vulgárny. Raz ho slušne upozornila, aby bol ticho a hnusne jej vynadal. Zasa som si dala dva chlebíčky a kávu, boli so šunkou. Si predstav, aká je tam starostlivosť a ani korunu odo mňa doteraz nikto nepýtal.“

„Mama, veď tebe sa tam vyložene oplatí chodiť! Koľko ty ušetríš!“

Smeje sa ako uličnica.

„Nemocnice nevedia hospodáriť! Toto je súkromná spoločnosť a ako to tam funguje! Každý deň prezliekajú periny, doktorka alebo doktor sú tam až do večera. Prídu sa opýtať, ako sa mám. Popočúvajú nás, vodu odmerajú, aj lieky predpisujú, nemusím už chodiť ani obvodnej, ani na geriatriu. A chlebíčky, keby som chcela, môžem aj štyri zjesť! Včera sme dokonca dostali aj sladkosť- banán v čokoláde.“

„Mamula, zajtra príde Monka s Hanou hneď ráno, lebo ide do Turnej na endokrinológiu. Cestou späť ťa zoberie k nám, aby si si užila Hanu. Dávno si ju nevidela, chodili práve utorky a piatky, keď si bola na dialýze.“

„Tak sa teším! Ešte som jej ani tie zúbence nevidela!“