Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Nové dvere, zadné vrátka

18. 12. 2019
7
6
594

Petra pracuje, do edukačno - rehabilitačného centra, kde strávila tri roky, chodí iba raz do mesiaca. Tichá dohoda s riaditeľkou, aby neprišla o miesto, keby náhodou došlo k zrušeniu chránenej dielne. Pozvali ju na vianočný večierok. Priviezla som ju už o jednej, aby sa mohla zúčastniť nácviku. Privítali nás Dalibor a Maťo, ujali sa jej a ja som stihla autobus späť. Okolo štvrtej poslala správu – už sa to tu zvrháva, príď! Mala na mysli ľudovú veselicu, ktorá vždy nastane po oficiálnej časti. Ivanini rodičia sa chopia mikrofónov, otec hrá na akordeón, mama spieva, klienti aj vychovávateľky tancujú, spievajú s nimi. Väčšina z nich miluje ľudovky, počúvajú repete a podobné relácie. Petra s Ondrejom ani náhodou, obľubujú iné žánre. Idem ju teda zachrániť. Len čo otvorím vchodové dvere, z miestnosti vychádza Martin. Zbadá ma, oči mu zasvietia, s výkrikom – maminaaaaa, sa rozbehne ku mne, pevne ma stíska, nekonečne dlho. Hladím ho po chrbte, smejem sa, ledva dýcham, už dooosť! Prichádza Dalibor, ten sa len usmieva, pýta sa, ako sa mám.

„Počula som, že aj vy pracujete, chalani. Som na vás pyšná. Šikovní ste.“

Zbadá ma Táňa. „Mám vás priviezť Peťku?“

„Áno, Táňa, poprosím ťa.“

Oblečiem jej vetrovku, prezujem čižmičky, papučky mi berie z rúk Martin. „Nechaj, mamina, ja ich potom zanesiem do skrinky.“ Hádže ich do kresla.

„Adam, ty zober Peťu, ja sa musím s maminou rozlúčiť,“ organizuje.

Vysoký mladý muž, teší sa ako decko, sily má za dvoch chlapov. Schmatne ma pod pazuchy, zdvihne do výšky a točí sa so mnou dokola. Cítim sa ako tanečnica z Lúčnice, už (sa) so mnou dávno žiadny chlap takto nezatočil. Výskam a smejem sa, jeho mocné paže cítim na rebrách ešte cestou domov.

„Nebála si sa, že ťa zadusí?“ pýta sa Petra.

„Nieee, on zasa vie odhadnúť, koľko môže.“

Rozpráva mi, ako teraz spoznala, kto ju tam sotva vnímal, komu naozaj chýbala. Kto ju objal, prejavil záujem o jej prácu. Dopodrobna vylíči celý program, vystavaný dômyselne, na mieru schopností klientov, pritom pútavo a humorne. Petra zaspievala, odchádzala spokojná.


6 názorů

vďaka, že ste s nami, pozdravujem všetkých


Philogyny
18. 12. 2019
Dát tip gabi tá istá, Alegna

Líbí se mi, že netlačíš na city a přece cítím...


Gora
18. 12. 2019
Dát tip

Moc pěkné, Gabi, na Maťa si pamatuji ještě z dřívějška, i na ostatní, jsou mezi vámi krásné vztahy!


Kočkodan
18. 12. 2019
Dát tip gabi tá istá

„Schmatne ma pod pazuchy, zdvihne do výšky a točí sa so mnou dokola. Cítim sa ako tanečnica z Lúčnice, už (sa) so mnou dávno žiadny chlap takto nezatočil. Výskam a smejem sa, jeho mocné paže cítim na rebrách ešte cestou domov.“Už jsem dávno nějakému Martinovi takhle nezáviděl. Ale já bych tě možná jenom vytočil... ;-)


revírník
18. 12. 2019
Dát tip

Zaplaťpánbůh, všechno dobré. Jsme rádi s vámi. Pěkněs o tom napsala.


Alegna
18. 12. 2019
Dát tip

milé vyprávění :-)


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru