Pokračovanie

„Je tu dobrá starostlivosť. Sme na izbe štyri, aj keď nepočujeme, zakričíme si, podebatujeme. Len neviem, prečo mne dávajú všetko bez soli. Im dajú k ryži voľačo kyselé, mne ananás. Ja neviem, čo v tom ananáse také je, že mi ho dávajú ku všetkému. Ráno, na obed, večer. Susedky mali na večeru bábovku a ja čierny chlebík. Mne strašne nechutí jesť. Tú bábovku by som si dala.“

„Zabudla som sa opýtať na lieky. Ľudia hovoria, že lieky, čo berieš pravidelne, si treba priniesť z domu.“

„Áno, hovorí sa to. Ale mne dávajú všetko. Okrem toho dostávam aj anitibiotiká, stále mi krv berú, aj test na koronu mi robili, výsledky budú zajtra.“

„Ako sa dohodneme, kedy ti môžem volať?“

„Dievčatko, môžeš mi zavolať kedykoľvek. Keby si voľačo potrebovala, volaj, to je jedno, kedy.“

„Dobre. Tak ti budem volávať o pol desiatej ako sme boli zvyknuté a podvečer. Ale keby si ty mala chuť sa porozprávať, prezvoň hocikedy.“

***

Volám o pol desiatej.

„Vieš čo, je tu teraz frmol, sestričky chodia, lieky rozdávajú, za chvíľu má prísť vizita, poobede je tu väčší kľud, ale to zas idem na dialýzu.“

„Prezvoníš ma, keď sa vrátiš, dobre?“

„Tak už som...skoro som povedala doma. Sanitkár prišiel pre mňa, keď ma doviezol pred geriatriu, vyťahoval vozík. To čo robíte? To ja nepotrebujem. Že ma videl, keď som stúpala na váhu, ako som sa zakolísala. Nech si pekne sadkám, odvezie ma až na izbu. Hovorím mu, no dobre, ale keby ste ma viezli domov, neexistuje, aby som si do neho sadla. Aby ma susedia takto videli!“

„Mami, volala mi teta J., teta P., nechali ťa pozdravovať, bolo vidno, ako ťa majú rady.“

„Ďakujem!“ hovorí dojatá mama. „V utorok som bola dialýze strašne neskoro a dlho, potom mi doniesli večeru, mäso s ryžou. Ale čo sa ja budem na noc ryžou napchávať! Už som nič nejedla. Aha, ale minule keď si prišla domov večer o pol desiatej, dala si si štrúdľu a tresku a vôbec ti nebolo zle. Dobre ti bolo.  Dnes sme mali zapekané cestoviny, všetci rovnaké. No...ani neviem, ako by som to nazvala. A k tomu ešte čierny chlebík s maslom ako druhú večeru. Našťastie, ja to tu mám komu dávať. Susedke chutí. Ku každému jedlu dávajú ovocie, jablko, pomaranč, banán. Aj tie som rozdala, nech nevidia, že to nejem, nemajú to sestričky rady.“

„Sú tu Monka a Mišo s Hanou. Všetci ťa pozdravujú a Hana ti dáva pápa. Sme ešte vonku, na záhradke, lozí po tráve.“

„No dobre, moja, tak sa im choď venovať, aj ja ich všetkých pozdravujem, zavoláme si zajtra.“

„Postískam ťa aj po telefóne. Predstav si, ako keď od teba odchádzam a vo dverách ťa objímem.“

„Áno, cítim to.“