Nenáročná

„Tá Soblahovanka už odchádza. Zajtra ide aj tá druhá, zostaneme tu len dve. Ktovie, koho nám sem dajú. Pýtala som sa, čo ja. Že podľa toho, aké budú v piatok výsledky na dialýze. V utorok som tam zle dýchala, aj kyslík mi dávali, behali okolo mňa všetci doktori, nastavovali mi to. V stredu mi aj krv dávali, mala som strašne zlý krvný obraz. Ale už sa cítim oveľa lepšie. Aj na záchod už prejdem bez problémov, aj poprechádzať sa. Ten prvý deň som sa len tak vliekla pomaličky.“

„A ako tam spíš, mami?“

„Vieš čo, túto noc som ani oka nezažmúrila. Len čo som zaspala, počula som krik a to tá moja susedka. Aby jej nohy zložili z postele, že si ich chce pohojdať. Potom zaspala po sediačky, uložili ju. Jej dávajú takú mrežu, lebo by v noci spadla. Za chvíľu zas kričala, že nemôže spať, aby jej dali nejakú pirulku. Čoby nemohla, šak aj teraz drichme. Pol hodinu v noci okolo nej behali a ja som už mala po spaní.“

„Tuším by si bola radšej, keby tam nechali Soblahovanku a túto by si poslala preč,“ smejem sa.

„Veru áno! Aj som jej povedala, že mi bude chýbať. S tou sme debatovali, pamätala sa aj tatu, že tam robil na družstve ekonóma, jej mama ho často spomínala, mala ho rada. Aj Ankinu mamu poznala, mali sme o čom. Ale chcem ti povedať, aby si si nerobila o mňa starosti. Je tu o mňa naozaj dobre postarané, túto noc môžeš dobre spinkať. Nič mi tu nechýba.“

Moja úžasná mama. Miesto toho, aby vyplakávala, že chce ísť domov, povzbudzuje mňa.

„Ozaj, mamula, ako dopadli tie výsledky korona testu?“

„Vieš, čo? Ja sa nepýtam. Ak dobre, tak som rada. Ak zle, čím neskôr sa to dozviem, tým lepšie pre mňa. Som hnusná, že?“ potmehúdsky sa usmieva. Viem si ju predstaviť. No, čo jej poviem.

„Včera mi volala aj Monulka, aj Ivka!“ oznamuje natešene.

Vedela som, inak by volali mne. Prvý deň som tu mala ústredňu, všetci boli zvedaví, čo babka.

„Aby som nezabudla, pozdravujú ťa aj všetky moje kamarátky, pýtajú sa na teba každý deň.

„Ďakujem! Ozaj, dnes mi na raňajky výnimočne doniesli grahamové rožky miesto čierneho chlebíka. Ostatní mali biele. Ale veď vieš, že ja nie som prieberčivá, ja zjem hocičo.“