Zisky

„Bol tu bol taký chlap z plynární. Vysvetľoval mi, že keď platím elektrárňam, to je zahraničná spoločnosť. Keby som mala elektrinu u nich, zisky by zostávali na Slovensku. A to ja radšej budem platiť Slovákom.“

„Mami, ja medzi dverami nič nepodpisujem, vždy sa ich čo najrýchlejšie zbavím.“

„Veď aj ja. Ale zazvonila som Lidke, Ferko mi povedal, že si to preštudoval, oni to podpísali. Nechal mi aj vizitku, že mu môžem kedykoľvek zavolať. Môžeme si overiť aj v plynárňach, že je ich zamestnanec. Vytočil číslo plynární, dal telefón Lidke a potvrdili jej to.“

„Mami, kde máš záruku, že naozaj volal do plynární? Veď mohol zavolať nejakej kamarátke.“

„Šak povedal, že mám dva týždne na rozmyslenie. Poradím sa v nedeľu s Julkom. Dám mu to prečítať.“

Panebože! Roky ti hovorím, nikomu neotváraj, nič nepodpisuj! Koľko ziskov ty už prinesieš pre Slovensko! Varovala som ťa pred pár rokmi, že moje susedy čosi podpísali, koľko to deti stálo úsilia, až sa im podarilo napraviť, čo spôsobili.

***

„Hneď ráno som volala tomu chlapovi, čo tu včera bol. Už o siedmej. Hovorím mu, ja som pre vás ani nespala. Všetky údaje som vám dala a neviem, či som urobila dobre. Hovorí mi, pani A., veď ja som zamestnanec plynární, ja si nepotrebujem zarábať nejakými klamstvami. Len kľudne spite. Vieš, pôsobil naozaj tak dôveryhodne. Uspokojil ma.“

„Presne tak. Na to sú oni školení. Každý podvodník pôsobí dôveryhodne.“

Tento raz ťa nebudem utešovať, čičíkať.

„Veď mi to zdvihol! Keby bol podvodník, tak to číslo neexistuje!“

„Hádam si nemyslíš, že by si ho zrušil hneď na druhý deň.“

„Ale to bolo tak. Vybrala som si ten sprostý strojček, potom som nepočula a spoľahla som sa na Lidku. Ale ona je taká naivná! Hľadala potom plynárne v nejakých starých Zlatých stránkach, ale dovolala sa len na poruchy. Ty by si nevedela na internete nájsť číslo do plynární do Bratislavy?“

Nevedela.

„No čo. Tak budete aspoň na Markíze,“ smejem sa.

„Ozaj. A čo zoberem tej Ivane?“

„No nič. Čo by si jej brala, všetko jej tam necháš,“ robím si srandu.

„Ale nemôžem ísť s prázdnymi rukami. Ty jej čo doneseš?“

„Ja idem s prázdnymi rukami.“

„Ale to sa nepatrí.“

Končím s predsavzatím, že nič, veď všetci vedia, že už do obchodu nechodí. Večer si líham do postele, vidím višne v čokoláde, tofefee... v predstavách nakupujem. Zanesiem jej darčekovú tašku pre Ivu spolu s TV MAX a citrónmi pre ňu na bicykli, kým bude Petra v robote.