Káva

„Povedz Mišovi, nech mi kúpi dve také kávy, jako mi kúpil do toho balíčka k osemdesiatke pre Lydku. Lydka vtedy chválila, že lepšiu kávu ešte nepila. Pýtala sa, kde to kúpil. Chcela by som dať mladej Lydke, za to, že mi obrala tú jabloň a starej za to, že ma tak sprosto ostrihala.“

Hádam pre teba robí aj viac.

„Dobre, mami, poviem mu.“

„Ty si tomu Mišovi nepovedala? Lebo keď boli u nás, tváril sa, že to počuje prvý raz.“

„Povedala, možno zabudol. Pripomeniem mu.“

On si niekedy informácie nechá prejsť ušami, neuloží.

Pripomínam, ale nechodia do Trenčína každý deň, vo sviatok je v Coffee sheep zatvorené. Mama je nervózna, keď povie Gabike, má to hneď.

Konečne Mišo priniesol čerstvo upraženú a namletú kávu. Nabalím im jedlo, nákup, aktuálny program TV Max. Babka je práve na dialýze, bude prekvapená, keď to nájde.

„Prečo prišli, keď som nebola doma?! Nemohli ma počkať? Čo ja teraz s tou bagetou?“

„Mami, ja im nerobím program. Som rada, že išli tým smerom, boli niečo vybavovať, tak som ich poprosila, aby ti to doviezli.“

„A tá káva, to čo?! Také veľké balíky. To koľko toho kúpil?“

„Ja neviem, mami, opýtam sa, ešte sú tu.“

„Nevidím na to, mám zlé okuliare, ale šak to musí byť pol kila.“

Mladí počúvajú, Mišo je zaskočený, mama nepovedala gramáž, kúpil ako minule.

Na druhý deň.

„Už som to Lydke zaniesla. Taká bola prekvapená, chcela mi za to zaplatiť. Na obed mi doniesla fazuľovú omáčku! To mi ona teraz takto bude splácať! Ale ja jej poviem, že to nechcem, jak mi každý deň začne nosiť polievku. Ja to mám na dva dni. Teraz sa jej zasa nestrasem. S okuliarmi som si prečítala, že to bolo sto gramov."

„To preto, že poznáš vákuovo balenú kávu, táto, keď je čerstvo namletá, je taká našuchorená, má väčší objem.“

Tým sme mali tému káva uzatvoriť. Lenže Monka mi neskôr povedala, že v pražiarni majú sáčky s nálepkami pripravené a každému navážia, koľko chce. Mišo kúpil dvestopäťdesiat gramov. Bol vtedy taký prekvapený z maminej reakcie, že mi to ani nepovedal.

„Babke to ani nehovor, nech je spokojná, že dala desať dekov.“

„Lenže ona zo mňa vymámila, koľko stála. Ak začne prepočítavať, klepne ju, že taká drahá káva.“

Na druhý deň.

„Tak tej kávy bolo dvestopäťdesiat gramov,“ oznamujem radostne a vysvetľujem, ako to v ovečke funguje.

„To načo toľko kupoval ten Mišo?!  Stačilo desať dekov.“

„Mami, veď Lydka pre teba toľko robí, nezaslúži si?“

„Ale oni to ani nevypijú!“

„Ty si dávaš kúpiť pol kila Jacobsky a si sama. Oni sú dvaja a tvrdíš, že tam každý deň chodí dcéra a syn. Nevypijú?“

„Ale ja som kávičkárka.“

„Oni nie sú? Akoby vedela oceniť lahodnú chuť, keby kávu nepila?“

„Vlastne, keď jej chcem uvariť kávu,  vždy povie, že už pila,“ zahundre mama a mení tému.

„Tá omáčka nebola fazuľová, ale strúčková. Povedala, že fazuľová.“

„Možno povedala fazuľková. Fazuľková je mladá fazuľka, strúčky. Fazuľová je zo suchej fazule, aj v reštauráciách sa to takto rozlišuje. Len u nás bola strúčková.“

„Šak zjedla som. Ale taká riedka bola, kyslú smotanu to ani nevidelo. Musela tam dať len smotanu na varenie. Bez kôpru. Šak do strúčkovej a šalátovej sme vždy dávali kôpor. Ten to tak pekne prevoňal.“

S deckami rozoberáme mamine hodnotenie. Jaro bol prisprostý, keď priniesol plnú kapsu koláčov. Mišo bude teraz prisprostatstý alebo sprostý? Stupňovanie slova sprostý - sprostejší - najsprostejší v maminom podaní nám nie je celkom jasné.