Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seTráva
Autor
gabi tá istá
„Volala som Ivane. Povedala, že na kosačke boli hrdzavé nože, objednali nové. Len čo prídu, dovezie ju a pokosí,“ hlási spokojná mama.
O pár dní.
„Jarko mi doviezol bryndzu. Pýtala som sa, čo je s kosačkou. Vysvetľoval mi čosi, že tam chýba kôš na trávu. To kúpili len motor?! A teraz budú objednávať jednotlivé diely? Prečo nekúpili novú? Ja by som si ju zaplatila!“
„Iva hovorila, že nová by bola zbytočne drahá.“
„Ja by som si zaplatila! Ty by si takúto záhradu nemohla mať. Susedia by ti to nedovolili! Našťastie, ja mám dobrých. Aj keď Lydka mi naznačila, že ju poštípal môj kliešť.“
No, neviem, či máte kliešte s číslom popisným. Či si ty nejobíš sjandičky. A či Jarko nehovoril nôž a nie kôš.
„No, čo narobíme, mami, snáď sa to čoskoro vyrieši.“
„Ja som si rada chodila posedieť do záhradky. Teraz musím chodiť na prechádzky preč, také je to tam hnusné.“
Viem aké, bola som tam.
Nechám ju vyrozprávať, počkám na ďalšiu tému.
„Budeš objednávať?“
„Samozrejme, budem. Čo potrebuješ?“
„Tie cukríky šalviové, Domestos a rybičku už nemám. Tie rybie prsty.“
„Keby si si ešte na niečo spomenula, prezvoň.“
„To acidko som nevedela, že robia aj ovocné! Som si odpila, že bude také trpké a jaké sladučké! Vynikajúce bolo!“
Takže jahodové acidko.
„Áno, je také osviežujúce, kyselkavo sladké.“
Rozlúčime sa. Len čo si sadnem k počítaču, prihlásiť sa na stránku tesca, zvoní telefón. Zbehnem dole, babka Zuzka.
„Čo ti ešte napadlo, mamula? Práve idem písať zoznam.“
„Vieš čo, ja som taký sprostý človek. Prečo som ti to ja rozprávala o tej kosačke. Čo ty nemáš dosť svojich starostí?“
„To je v poriadku, mami. Nemusíš sa cenzúrovať. Môžeš mi hovoriť, čo ti napadne, čo ťa trápi, na to som tu. Neboj sa o mňa. Nebudem si z toho robiť ťažkú hlavu. Sú aj väčšie problémy, hlavne, že sme zdraví.“
„Ty si taký dobrý človek! A ja ti to ani nemám ako oplatiť,“ láme sa jej hlas.
„Mamula, ty mi nemáš čo oplácať, ja oplácam tebe. Pomáhala si mi s deťmi, chodili k tebe na prázdniny, koľko si nám toho pošila, napiekla! Mysli na to pekné a dobré, čo si pre nás urobila a nič si nevyčítaj.“
„Nehnevaj sa, musela som ti zavolať a omluviť sa, lebo by som ani nespala.“
„Pusti to z hlavy, nič sa nestalo.“
9 názorů
gabi tá istá
13. 06. 2021Evženie :)
To je milé. Ale klíště s číslem popisným se mi moc líbí.
gabi tá istá
13. 06. 2021pozdravujem, bixley a Jamardi, áno, máme sa, je fajn, že to vidno
gabi tá istá
13. 06. 2021áno, je skvelé a dojímavé, že mama je vo svojom veku schopná sebareflexie a ocenenia iných, moja sesternica(dcéra maminej sestry) také šťastie nemá, tu musím chváliť ja, od mamy sa nedočká
Snad se také nic nestane, když ti pošlu svůj komentář a přidám svůj názor na jednu větu z dílka. Konkrétně - Ty si taký dobrý človek!
Nebudu mame Zuzke vehementně odporovat, nějaké zrníčko pravdy na tom být může... ;-)