Good night and good klick

Good night and good klick

Biela a Čierna  6.4.2022

Kedysi dávno v dobe veľkých sálových počítačov som programovala. Ale  až dnes  som sa dozvedela, že existuje „bielaja a čornaja programma“. Netuším čo to je, ale Svetlana chcela ísť najskôr do Bruselu, tam im to vysvetliť, naprogramovať a živiť  sa  tým. A tak Svetlana v pravidelných intervaloch si nechávala odo mňa vysvetliť. kedy pôjde najbližší vlak do Viedne, Budapešti, niekam na kraj sveta. Kým ja som ochotne hľadala a vysvetľovala ďalšie a ďalšie spojenia, voľuntery okolo mňa  sa  bavili. Potom som už na to prišla aj ja. že je to moja „bielaja programma“ – upozornili ma na to.. A občas  som ju vyčkávala a odhadovala som kedy sa asi zase zastaví, a kam ten vlak bude tentoraz.

Slovakija ili Slovenija

Sme malý štát, a boli sme malým štátom, aj keď sme boli Československo.

„Kuda mne idti?“ Väčšina starších bábušiek je bezradná na peróne a netušia kam by sa mali vrtnúť.

„Ste v Bratislave.“

„Eto Slovenija?“

Vyhľadala som spojenie do Ľubľany. Kamarátka jej poradila možno Slovinsko, ale mohlo to byť aj Slovensko. V strese a v strachu to nemusí byť vôbec jednoduché. Jej syn zostal v Charkove,  v noci je v úkryte aj s manželkou a dieťaťom. Stará mama je sama opustená a na úteku. Nechce, alebo nemôže ísť do Nemecka, Anglicka, Rakúska.

Posadili sme ju na vlak do Ľubľany, ale nik z nás nevedel, či je to to správne rozhodnutie, a či by nemala radšej ostať niekde tu.  

 ??

Zastavila sa pri našom stánku mladá žena a ukázala nám fotku na mobile dvoch starých ľudí – svojich rodičov. Ja zapriem aj svoje vlastné deti. Nepamätala som si, ale kolegovci voľunterci si pamätali.

„Kuda oni jechali?“

Pravdepodobne do Košíc, ale to už sme s takou istotou tvrdiť nemohli. Je to doba temna, ľudia  sa strácajú a vďaka za mobily s presnými fotografiami.

Pravda sa ukladá

Dnes bola milá zostava, pribudla k nám mníška, ale keď som od nej chcela informáciu, že ak pošlem niekoho na Bottovu, či sa  tam vyspí a naje, a bude to lepšie ako na hlavnej stanici, odpovedala že áno.

„Musí mníška hovoriť pravdu?“ pre istotu som si to overovala.

„To je otázkou svedomia,“ zaznela diplomatická odpoveď a ja som pochopila, že mníšky síce skladajú sľub chudoby, ale sľub pravdy medzi nimi nebude. Škoda, že nie je skautka. Tam je to na celý život, neobnovuje sa a pravda je súčasťou sľubu. No možno preto patrí k neobnoviteľným zdrojom.

„Ja som tam bola a je to lepšie než na stanici,“ po chvíli doložila. S váhaním som odnavigovala skupinku utečencov na bývalú autobusovú stanicu – uetečenecké prekladisko.  

Bagety 2

Dostala som k nim školenie, dá sa  na nich prežiť, ak je Iveta študentkou pochádzajúcou z hornej Oravy. Obracala bagety  a usporiadala ich jedným smerom v prepravke.

„Aby nemali preležaniny...“

Klik sem, klik tam – posvätná štatistika

Občas sa  snaží niekto do toho chaosu vniesť chaos ešte väčší. Čiže nestačí, ak sa  zastaví výpravca stanice  a spýta sa  na počet Ukrajincov  v čakárni. Niektorí dobrovoľníci nafasovali kliker, Niečo čo z dlhej chvíle zmačkneš a ono to počíta počet stisnutí. Stisla som zuby a povedala som, čo si o tom myslím.

Aby si niekto mohol   viesť štatistiku a vykazovať činnosť. Fajn, ale tu sme všetci dobrovoľne a nik z nás za to nie je platený. Nevidím dôvod niečo mačkať v rukách. No dôvod by sa  možno našiel.  Rozmačkať autora  týchto nápadov.

Tak ako som úspešne sabotovala nezmyselné štatistiky – z ktorých vlakov  sa koľko Ukrajincov zastaví pri našom okienku? Koľko z nich zabudne vo vlaku čiernu bundu? Čo s Angličanom, ktorý si zabudne ruksak v električke, nešiel vlakom a podľa prízvuku nie je Ukrajinec a je z Edinburgu a napriek tomu sa zastaví pri našom stánku? /niekoľko matematických príkladov/

 Teším sa na zajtra – kolega bude mať parkinsona   a to si tá štatistická mašina príde na svoje.

Good night and good klick. Alebo spi sladko, štatistické jezuliatko.