Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

oldschool - starnutie

Výběr: Thea v tramvaji
09. 06. 2022
25
7
582

https://m.facebook.com/zapiskyzroznychobdobi/

 

starnutie
 
mám 40
 
už dávno 
viem aký je pocit starnúť
 
keď som mal dvadsať
začali mi padať vlasy
keď 24
tak mi začal rásť pupok
v tridsiatich 
som mal takmer
sto kilo
 
povedzme si to úprimne
nebolo až tak ľahké
nájsť si ženu
ktorá by bola ochotná zľaviť 
zo svojich nárokov 
natoľko aby si ma zobrala
za manžela
 
mám 40
plešatieť už nemám kam
som ženatý
a začal som športovať
aspoň tak 
aby som nepribral
 
som v pohode
som zmierený
 
už nejaký čas
stojím na vrchole kopca
a sledujem ako sa ku mne približujú
 
starí frajeri
čo pomaly chradnú
padajú im vlasy
šedivejú
a majú depresie
z toho 
že im rastú pupky
 
kým ja som 
v životnej forme
oni zaťahujú bruchá
svoje aktuálne fotky na instagram
už radšej nepridávajú
 
zoznamujeme sa so seknutými 
chrbtami a krkmi
oni ešte stále trochu dúfajú
že 10 000 tisíc krokov
dva krát do týždňa
niečo zvráti
 
 
 
 
 
 
 

7 názorů

Janina6
14. 06. 2022
Dát tip

To je výborné!

Taky jsem se začala s některými věcmi smiřovat o dost dřív, než moji vrstevníci... třeba s tím, že nemůžu dobře běhat či chodit. Dneska mi táhne na šedesátku a kolem sebe slyším to kňučení, jaká je to hrůza, že je bolí to či ono, že už nevyběhnou ty schody jako dřív... já je nevyběhla nikdy a tak mě to nemůže rozhodit, vím dávno, že mám svoje limity... Je to paradox, ale vlastně příjemný.


8hanka
10. 06. 2022
Dát tip aleš-novák, Gora, Janina6

skvele napísané, prišiel si na mnohé oveľa skôr, než my, oneskorenci:)

mám o štvrťstoročie viac a podobný pocit ako Ty - som v životnej forme...

cvičenie ma nebaví, zvykla som si však veľa chodiť, o dosť  viac ako 10 tisíc krokov, iba búrky ma zastavia, aspoň z niečoho mám ešte rešpekt, hromy - blesky... neviem, čo je to byť seknutá, prestali bolieť kĺby, kríže...vlasy mi začali šedivieť pred dvadsiatkou, mať tie peniaze, čo som za tie roky vrazila do farbenia...už nie, šediny ku mne patria,  počúvam, akú mám zaujímavú blonďavú farbu, hm...niekedy som až trošku nervózna, koľko mám sebaistoty, netuším, kde sa stratil uzlík nervov obávajúci sa, čo si kto o mne pomyslí...neskoro, ale predsa som sa našla, toto som ja, slobodná, nezviazaná tým,  "čo sa patrí"... od rána sa  teším, čo všetko uvidím, kam pôjdem, čo odfotím, prečítam, čím ma deň prekvapí...sú situácie, ktoré nie sú príjemné, správy, ktoré nie sú dobré, no to všetko je život a treba ho brať so všetkým, čo do neho patrí...

verím, že v životnej forme vydržíš až do konca:)


qíčala
10. 06. 2022
Dát tip

neboj, to přejde :) Fajn, že ten pocit zůstane, alespoň v básni ... no, řekla bych, že bude ještě líp ... :D ale neřeknu


yss
10. 06. 2022
Dát tip

Za všetkým hľadám I.


Lenochod
10. 06. 2022
Dát tip

Myslím, žes všechny ty borce předběhnul - jak ve stárnutí, tak v tom zmoudření. Ty to stihneš z nás "dotáhnout nejdál", když máš takový náskok! A myslím to vážně , fandím ti a držím palce! :0)


Jáj tomu rozumím. Bohužel moc :) Poezie nočního bilancování. Někdy to přichází, ale ještě ne tak často. Bude hůř :)


no...máš náskok raz darmo :)


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru