Keď musíš, tak musíš

„Čo mamula, kto mal službu?“

„Rybárová. Aj sme sa povyprávali.“

„Tak si si dala pichnúť injekciu proti bolesti?“

„Ale čoby! Šak som zabudla!“

„Tak to je dobre. Znamená, že ťa nič nebolí.“

„Že nebolí! Ledva som tam obležala, také bolesti som mala.“

„Nechápem, ako môžeš zabudnúť na bolesť, keď ťa bolí.“

Chvíľu ticho. „Taká som priblblá.“

„No nič. Tak si zober Ibalgin a choď si ľahnúť.“

„Ja len čo sa pochválim, že mi chutí, už zas nemôžem jesť a musím.“

„Čoby si musela. Keď ti nechutí, nejedz!“

„Ale musím! To by som zoslabla.“

„Za jeden deň nezoslabneš.“

Viac zoslabneš, keď pribereš tri kilá za deň a musia ti ich za jedno poobedie odčerpať.

„No ale ja som sa ti pochválila, ako som včera schuti zjedla obed a do večera už nič. Nechutilo mi.“

„Mami, veď si mi večer volala, že máš chuť na šunku, len nevieš, či je ešte dobrá. Povedala som ti, ak nesmrdí a nie je zelená, môžeš si ju osmažiť na panvičke, hodiť na ňu dve vajíčka a budeš mať hemendex.“

„Vidíš, ozaj. Šak som to jedla na večeru. Ale dnes od rána mi už zas nechutí. A dnes tu ani nikto nebol. Ani Lydka ma nebola pozreť. Ale šak ja som rada. Aspoň mám súkromie.“

Čuduješ sa? Vedia, že keď niekto príde pred dialýzou, vyhodíš ho od dverí. Po dialýze si unavená, ideš si ľahnúť. Tak kedy?

„V Nemšovej už je chorá aj Monka aj Nina. Iva písala, že aj Jarko je chorý.“

„Jarko je chorý?!“ Teraz, keď ho potrebujem? Ešte sa päť rázy vrátil od dverí, že keby čosi, volaj, ja prídem.“

Hajzel jeden. A on si ochorie.

„Neboj, mami, veď Renátka je už zdravá, v pondelok ide do roboty. Julovi zaberú antibiotiká a čochvíľa sa všetci vyzdravieme. Ešteže susedia sa držia, keby čosi, chlieb ti kúpia.“

„Ja mám do Vianoc dosť všetkého. Šak Ivka mi nakúpila, aj Mišo mi od teba doniesol, mám v mrazáku čo len chcem.“