Pokiaľ chutí

„Podľa Jula sa prežieram,“ začína mama.

„Z čoho si to usúdila? Takto ti to určite nepovedal.“

„No nie. Ale hovorí mi, že u nich mi vždy chutí. Že nejem málo.“

„Nepočúvaj ho. Ty vieš najlepšie, koľko zješ.“

Aj keď, už som si tým neni istá.

„Včera som si zobrala jeden pagáčik do vačku, čo mi ešte ostal od Moniky, že ho na dialýze zjem. No nemohla som. Doniesla som ho domov a potom som ho zjedla.“

Miesto troch ti Monka naložila plný sáčok. Ak ti na druhý deň zostal jeden, musela si sa riadne premôcť. Vzhľadom na tvoje nechutenstvo. Čo všetko si pojedla za jeden deň, skladám z tvojich útržkov. Dva kelímky majonézového šalátu si mohla mať minimálne na dva dni. Dorazila si ho v ten večer. Ja viem. Aby si nezoslabla.

„Aha.“

„Tak sa mi krútila hlava, musela ma sestrička doviesť do šatne.“

„Koľko ti odčerpali?“

„Nie moc. Mala som štyridsať šesť, keď som prišla a znížili mi na štyridsať štyri.“

Konečne si prezradila váhu. V poslednej dobe podozrivo zabúdaš. Už viem prečo. Aj prečo sa ti zle dýcha. Máš štyri kilá naviac. U teba je ideálne štyridsať dva. Znova sa tvorí voda v pľúcach. Ak neschudneš, pridajú ti ďalšiu dialýzu v pondelok, ako Biskupičanke. Tak sa toho obávaš a nedochádza ti.

„Aj dnes som si hovorila – nejdem jesť. Nejdem jesť.  A nakoniec vstanem a idem. Potom ani neviem, čo. Lebo keď ti chutí, ľahko sa rozhodneš.“

„Mami, nemala by si sa tým stresovať. Vidíš, že máš rezervu. Ak nebudeš jeden – dva dni jesť, nič sa nestane. Nemysli stále na jedlo. Možno budeš prekvapená, začne ti znova chutiť. Pozri, dôležitý je príjem a výdaj energie. Ty teraz máš výdaj minimálny. Nechodíš na prechádzky. Tak sa nesnaž jesť toľko, ako v lete, na jeseň, keď si chodila von. Množstvo stravy má byť primerané aj hmotnosti a veku človeka. Ty nepotrebuješ jesť zarovno Filipa, Renátky, Jula,“ volím opatrne slová, aby som sa jej nedotkla, ale aby pochopila, kam tým mierim.“

„Asi máš pravdu. Idem si urobiť kávu, kašlem na jedenie. Na tú mám chuť.“

Kým jej chutilo, nič som nehovorila. Nech. Tak si skráti o čosi život, ale s chuťou. No čo ak jej naozaj teraz nechutí a núti sa do jedla, len aby nezoslabla. Pri jej diagnóze je to zlá cesta.