Oslavy

„Už máš po obede, mami?“

„Áno. Bol vynikajúci. Ale celkom studený. To oni sem vozia autom a rovno nám to dajú na tanier. Pýtala som sa ostatných, či im to nevadí, že zvykli si. Hovorím, že včera som mala studené pirohy, lebo som prišla neskoro z dialýzy. Že nemusíte banovať, aj my sme mali studené. Slížiková polievka, taký vývar, výborná, ale studená. A ryba so šalátom. Ryba studená a šalát bol až ľadový. No to nemôžu takto na obed. Prišla sestrička, pýtala sa, či máme nejaké pripomienky, tak som jej to povedala. Bola rada. Že to takto nenechá. Voľačo musia urobiť.“

„Dobre, že si sa ozvala. Keď nikto nepovie, nič sa nezmení.“

„Spala si?“

„Túto noc som zaspala, aj keď mala televízor pustený. Do jednej som tak tuho spala, potom  už nie, ale nevadí. Stratil sa mi mobil. Všetko som prehľadala, nikde. Tak som sa zviezla výťahom za sestričkami, jedna prišla hore a prezváňala ma. Hľadali sme, hľadali, nevedeli sme, kde to zvoní. A vieš, kde bol? Pod posteľou! Iste som ho mala na deke, čo nám prehadzujú cez posteľ a s tou dekou som ho zhodila.“

„No, hlavne, že sa našiel.“

„Tuto to tak robia, že raz za čas sú oslavy. Všetci, čo mali narodeniny a meniny v decembri a januári oslavovali dnes. Naliali nám každému do pohára trochu šampanského a torta bola taká, akú aj doma robievame. Z piškót a smotany. Jedna tam aj platne doniesla, aj muzika bola.“

„Aj ste tancovali?“

„Šak  chlapi boli dvaja. Máme ešte jedného, ale to je ten, čo stále vykrikuje, toho ani nedoniesli. Šak dobre urobili.“

„To by bola ťažká robota pre tých dvoch, aby toľké baby vytancovali. Tá režisérka Chytilová mala pravdu. Teraz sa to ukázalo. Ona hovorila, že ženy stárnou. Muži nestárnou, oni z ničeho nic zdechnou.“

Mama sa smeje.

„Kávu som si po obede nedala, že si dám potom s Ivkou. Nevieš, kedy príde?“

„Neviem presne. Vie, že medzi obedom a večerou treba, tak nepríde neskoro.“

Rozlúčime sa.